Bauernfreund Jakub

Biografia

Narodil sa 25. 10. 1904 v Zborove, zomrel 8. 11. 1976 v Londýne. V roku 1926 navštevoval súkromnú maliarsku školu G. Mallého v Bratislave, kde sa zoznámil s Cypriánom Majerníkom a Jánom Želibským. V roku 1927 sa odsťahoval do Prahy a dva roky sa pripravoval na pohovory na Akadémiu výtvarných umení, kde bol v roku 1929 prijatý do 3. ročníka (prof. W. Nowak) a ktorú ukončil v roku 1933. Počas štúdií J. Bauernfreund býval s C. Majerníkom a spoznal sa s A. Nemešom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a podporovateľom. V roku 1936 mal (spolu s A. Nemešom) samostatnú výstavu, po ktorej spoločne odišli na trojmesačný študijný pobyt do Paríža. Zapôsobila na neho najmä surrealistická maľba (Chagall a Modigliani). V tom istom roku sa stal členom renomovanej Umeleckej besedy. V roku 1939 musel pred fašistickou okupáciou utiecť z Československa. Usadil sa v Londýne, kde sa spočiatku živil ako brusič diamantov a kde neskôr začal výtvarne tvoriť pod menom Jacob Bornfriend.

Tvorba

V úplne ranej tvorbe sa J. Bauernfreund zameriaval na realistický výtvarný prejav, neskôr experimentoval (1934 – 1935) s expresívnym kubizmom, aby sa napokon (1936) priklonil k poeticko-surrealistickému prúdu maliarstva, spájajúc kubistické a surrealistické prvky maľby. J. Bauernfreund sa dopracoval k osobnej verzii surrealizmu a poetizmu – jeho maľba, so zvláštnou imagináciou postáv a predmetov, ho viedla k maliarskemu vyjadrovaniu blízkemu metafyzickej maľbe. J. Bauernfreund však nebol štýlovo ortodoxný, vo svojej surrealistickej tvorbe nevychádzal z psychického automatizmu, ale za dôležitý prvok vo svojej tvorbe určil kompozíciu s výrazným štrukturálnym základom. Najpozoruhodnejším javom tvorby J.Bauernfreunda bola premena ľudských bytostí do inej podoby. Postavy už nevystupujú ako zobrazení ľudia, ale skôr ako bizarné figúry. Tvorba J. Bauernfreunda v druhej polovici 30-tych rokov 20. storočia bola založená na snahe o spojenie reálneho a snového, vedomého a nevedomého, racionálneho a iracionálneho. Každá realita bola presiaknutá imagináciou. V roku 1938 J. Bauernfreund (opäť spolu s A. Nemešom) zorganizoval svoje dve samostatné výstavy, na ktorých bol zjavný posun jeho tvorby k surrealizmu, s výraznými vplyvmi kubizmu a expresionizmu. Motívy sa čoraz viac sústreďovali na vyjadrenie hrozieb, najskôr španielskej občianskej vojny, neskôr vojny ako takej (napr. Potopa či Hrôzy vojny). V 40-tych rokoch 20. storočia J. Bauernfreund vyskúšal rôzne spôsoby maľby, pričom si zachoval istú kontinuitu tvorby z 30-tych rokov, najmä v kubizujúcich formách. Uvoľnenejší maliarsky prejav prvej polovice 40-tych rokov sa postupne opäť uzatvoril do hrubých kontúr vo vymedzovaní tvarov. Na prelome desaťročia sa J. Bauernfreund dopracoval k ďalšej obmene kubizujúcej maľby, ktorú skĺbil s expresionistickými farbami a surrealistickými námetmi. V prvej polovici 50-tych rokov sa J. Bauernfreund sústredil na realizáciu veľkorozmernej nástennej maľby v knižnici školy Jeshiva (Jews College). V druhej polovici tohto desaťročia a začiatkom 60-tych rokov sa tvorba J. Bauernfreunda značne zmenila, začala smerovať k abstrakcii, čierne kontúry sa stratili a formy sa skladali len z farebných plôch. V druhej polovici 60-tych rokov sa abstrahujúce tvary začali meniť na znaky a vytvárať zložité obrazové celky. Ku koncu 60-tych rokov a počas 70-tych rokov sa J. Bauernfreund (aj kvôli zdravotnému stavu) začínal sústreďovať na koláže, ktoré sa pohybovali na hranici surrealizmu a poetizmu.