Bazovský Miloš Alexander

Biografia

Narodil sa 11. 11. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. V roku 1918 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, ale po vzniku Československa sa vrátil do rodných Turian. Od roku 1919 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, prof. Pirner, prof. Obrovský a prof. Švabinský), ktorú ukončil v roku 1924 a vrátil sa na Slovensko. V rokoch 1930 – 1934, spolu s Alexym a Palugyayom, maľovali v rôznych oblastiach stredného Slovenska a organizovali putovné výstavy. V rokoch 1939 – 1945 bola Bazovského tvorba často terčom politických a kunsthistorických atakov, ktoré sa začiatkom 50-tych rokov 20. storočia zasa opakovali z pozícií socialistického realizmu. V rokoch 1960 – 1961 sa podarilo s veľkým úspechom zorganizovať súbornú výstavu diela Bazovského v Slovenskej národnej galérii. V roku 1962 sa presťahoval do Trenčína, kde v roku 1968 zomrel.

Tvorba

M. A. Bazovský patrí k zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej moderny. O tom v kunsthistorických hodnoteniach nie sú žiadne pochybnosti alebo rôzne výklady. Bazovský nebol len výnimočný maliar, ale vynikal aj ako kresliar, čo uplatnil napríklad v grafickej tvorbe. M. A. Bazovský bol koncom 20-tych a začiatkom 30-tych rokov 20. storočia iniciátorom „protibenkovskej revolty“. Rovnaký námet „slovenský človek a jeho krajina“, ktorý Benka stvárňoval monumentálno-heroizačno-romanticky, zobrazoval Bazovský v novom, originálnom výtvarnom prejave, t. j. v abstrahovaní, v subjektívno-emotívnom vnímaní, v akejsi forme nacionálnej imaginácie. Slovenský námet (mýtus) stvárňoval moderným maliarskym výrazom, v znakovosti, vytvárajúc archetyp slovenskej krajiny a ľudí. Rok 1929 sa v kvalite Bazovského tvorby považuje za zlomový a celé 30-te roky sú označované za prvý výraznejší prejav jeho tvorby. V rokoch 1934 – 1937 však namiesto dovtedajšieho racionálneho tvaru nastúpila u M. A. Bazovského subjektívno-lyrická improvizácia. Po roku 1937 (až do skončenia 2. svetovej vojny) sa v jeho tvorbe, okrem tradičných námetov, objavila aj „nová obsahovosť“ v podobe narážok na vojnové časy. Po roku 1948 (ako jeden z mála), v časoch tvrdo presadzovaného socialistického realizmu, nekompromisne udržiaval kontinuitu medzivojnovej moderny. V rokoch 1952 – 1957 sa v námetoch často venoval filozoficko-existenciálnym problémom, čo kompenzoval pomerne veľkým počtom maloformátových zátiší. Toto obdobie je kunsthistoricky hodnotené ako obdobie syntézy jeho tvorby. V maľbe Bazovský vynikal ako kolorista, s náročky obmedzenou farebnou paletou (najmä červená, žltá, hnedá a okrová), dokázal vytvoriť farebnú harmóniu.

Odoberajte novinky E-Mailom