Benka Martin

Biografia

Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. V roku 1909 nastúpil do súkromnej maliarskej školy u Aloisa Kalvodu v Prahe. V roku 1913 absolvoval študijnú cestu na Slovensko (Oravu), ktorú výtvarní kritici označujú ako „slovenský šok“. V Benkovej tvorbe sa však systematicky prejavil až neskôr. V rokoch 1915 – 1918 žil v Milovniciach pri Strakoniciach. V rokoch 1919 – 1939 sa M. Benka usadil v Prahe. V období 1924 – 1936 absolvoval pravidelné a dlhodobé maliarske cesty na Slovensko (Detva, Heľpa, Orava), kde po roku 1930 vznikali jeho vrcholné diela v monumentálnom štýle. V období 1935 – 1938 často tvoril v okolí Myjavy. V roku 1937 získal ocenenie na výstave v Paríži. V roku 1939 sa usadil v Martine. V roku 1960 daroval štátu viac ako 5 000 umeleckých diel ako protihodnotu za postavenie obytného domu s obrazárňou v Martine.

Tvorba

Martin Benka je považovaný za zakladateľa národného prúdu v modernom slovenskom výtvarnom umení, tak veľmi výtvarnými kritikmi preferovaného, resp. nadraďovaného do roku 1989. V súčasnom období je však Benkov modernizmus označovaný za „podmienečný“ a národný prúd v hodnotení slovenského výtvarného umenia relativizovaný. Iné výtvarné prúdy boli totiž otvorenejšie k modernistickým a avantgardným úsiliam. Za najvýznamnejšie diela M. Benku sa považujú diela vytvorené po roku 1920, keď sa vykryštalizovala jeho typická monumentálna maľba. Vytváral si vlastnú symbolickú obsahovú a formálnu reč, založenú na štylizácii života a mýtov rodnej zeme. Navyše pochopil, že doterajším maliarskym štýlom nedokáže výtvarne stvárniť motív, ktorý ho nadchol – slovenská horská krajina a pracovitý, hrdinský a nepoddajný človek v nej. V tom čase M. Benka „prestáva zobrazovať a začína vyjadrovať“. Používal pritom typickú pyramidálnu kompozíciu. Redukoval farebnosť diel na modravé a zemité tóny. Najlepšie, resp. najvýznamnejšie diela vytvoril v rokoch 1931 – 1934 svojím typickým „heroicko-monumentálnym štýlom“. Od začiatku 40. rokov 20. storočia ustúpili do úzadia Benkove modernistické ašpirácie a, naopak, prehĺbili sa prvky anachronickej mravoučnej žánrovosti a postromantizmu, ktoré boli založené na patetickom zobrazení heroického človeka. V 50. a 60. rokoch už nevytvoril diela výnimočnej alebo nadpriemernej kvality.