Filko Stano

Foto: Martin Marenčin

Biografia

Narodil sa 15. 6. 1937 vo Veľkej Hradnej, zomrel 23. 10. 2015. V rokoch 1959 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Milly, prof. Matejka). S. Filko sa od samého začiatku svojej tvorby, t. j. od začiatku 60. rokov 20. storočia, stáva (spolu s A. Mlynárčikom) protagonistom alternatívneho slovenského výtvarného umenia a postmodernistická umelecká profilácia je mu vlastná až do súčasnosti. V roku 1981 S. Filko emigroval do Nemecka a odtiaľ sa vysťahoval do New Yorku, v roku 1991 sa vrátil na Slovensko. V roku 1986 a 1989 mu boli udelené štipendiá Pollock-Krasner Foundation.

Tvorba

Výtvarní kritici hodnotia S. Filka ako najkomplexnejšieho a najradikálnejšieho autora slovenskej avantgardnej výtvarnej scény a ešte aj v súčasnosti je vnímaný ako významný protagonista alternatívneho, neoficiálneho umenia. S. Filko vo svojej tvorbe stiera hranicu medzi umením a životom, vytvára si vlastnú ľudskú i umeleckú filozofiu, integruje vlastné ego do univerzálnych (vesmírnych) vývojových súvislostí. Pre S. Filka je kozmológia a individuálna mytológia obľúbeným námetom. S. Filko vždy tvoril a tvorí multimediálne – maľba, grafika, kresba, koláže, asambláže, objekty, reliéfy. Začiatkom 60. rokov prišiel s odvážnym popieraním klasických výtvarných hodnôt. V rokoch 1964 – 1965 vytvoril napríklad približne 30 oltárov súčasnosti, dnes odborne vysoko cenených asamblážových reliéfov. Po roku 1965 sa venoval happeningom (spolu s A. Mlynárčikom), konceptu, landartu, environmentom, a to nezvyčajnými intermediálnymi postupmi, v ktorých do svojich diel integruje pohyb, svetlo, zvuk atď. Koncom 60.rokov svoje diela ešte viac a dôslednejšie dematerializoval. V 70. rokoch sa S. Filko stiahol do súkromia, nevystavoval, pôvodnú expresívnosť nahrádza minimalizmom v priestore. Koncom 70. rokov ešte na Slovensku a následne začiatkom 80. rokov v USA sa S. Filko opäť vrátil k expresívnej maľbe predovšetkým rozsiahlych cyklov, k objektom, inštaláciám atď. Po návrate na Slovensko sa S. Filko v 90. rokoch venoval najmä spojeniu objektu a architektúry, procesu konštitúcie jeho ateliéru ako múzea či archívu, „naddiela“, ktoré nadčasovo obsahuje záverečné dielo ako Filkovo „všetko“. Jeho ateliér sa stáva mýtickým a mystickým miestom. Teraz sa o to pokúša ešte vo väčšej miere, vyhýbajúc sa označeniu múzeum či galéria, vybudovaním – podľa jeho vyjadrenia – Korábu vo svojom rodisku vo Veľkej Hradnej, s úmyslom záverečného usporiadania a dokončenia kategorizácie jeho diela.

Odoberajte novinky E-Mailom