Jasusch Anton

Biografia

Narodil sa 25. 4. 1882 v Košiciach, zomrel 3. 7. 1965 v Košiciach. V rokoch 1904 – 1906 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, v roku 1906 na Výtvarnej akadémii v Mníchove, neskôr na Akademie Julian v Paríži. V roku 1908 sa vrátil do Košíc a v roku 1912 tam mal prvú výstavu. V roku 1914 narukoval, zo zajatia (cez Ďaleký východ) sa do Košíc vrátil až v auguste 1920. Prežité vojnové útrapy na ňom zanechali ľudské i umelecké stopy. Roky 1921 – 1924 boli pre Jasuscha najvýznamnejším celoživotným tvorivým obdobím. Počas tohto obdobia vytvoril cca 500 obrazov vrátane veľkorozmerných plátien (3 x 3 metre). Toto tvorivé obdobie vyvrcholilo samostatnou výstavou v Bratislave, ktorá vyvolala azda najvýznamnejšiu, prevažne obdivnú, polemiku v slovenskom výtvarnom umení. Skončila sa však komerčným neúspechom, a to Jasuscha poznačilo. Na prelome 20-tych a 30-tych rokov zasa umelecky a ľudsky pookrial, predzvesť II. svetovej vojny však v ňom vyvolala depresívne stavy, spôsobené spomienkami na prežité roky počas I. svetovej vojny. V roku 1958 mu bola zorganizovaná súborná výstava v Košiciach, na ktorej – po veľmi dlhom čase – videl svoje diela z prvej polovice 20-tych rokov. V poslednom rozmachu tvorby (1958 – 1962) sa vrátil k týmto existenčným témam. Opäť začal tvoriť aj technikou pastelu a dosiahol v nich vysokú umeleckú hodnotu.

Tvorba

Jasuschova polstoročná maliarska tvorba je hodnotená ako významná súčasť slovenského výtvarného umenia, s vrcholnou kvalitou v medzivojnovom období, ktorá Jasuscha, maliara – vizionára, zaraďuje medzi najvýznamnejších predstaviteľov kunsthistoricky čoraz viac oceňovanej „košickej moderny“ či „východoslovenskej avantgardy“. Hodnotenie tvorby Jasuscha je rozčlenené na niekoľko období, ktoré sa od seba zreteľne odlišujú. Obdobie do roku 1914 bolo charakterizované Jasuschovým príklonom k postimpresionizmu (farebné plôšky maľby) so stopami secesného výtvarného prístupu v technike olejomaľby i pastelu, ale aj pomerne realistickými obrazmi prírody. Vytvorené diela mali rôznu kvalitatívnu úroveň. Najvýznamnejším tvorivým obdobím Jasuscha bolo obdobie rokov 1921 – 1924, keď vytvoril diela, ktoré sú kunsthistoricky vysoko hodnotené. Jasusch sa predstavoval ako maliar-vizionár. Esteticky sa vyjadroval v dynamickej expresívnej rovine, eticky zasa k základným existenčným otázkam bytia človeka v prírode (prírodné katastrofy) a v spoločnosti (vojny, utrpenie). Svojimi dielami Jasusch reprezentoval umeleckú i ľudskú revoltu. Jasuschova tvorba v tomto období je všeobecne považovaná za avantgardnú z pohľadu zvoleného motívu i maliarskeho spracovania. Výstava v Bratislave, na ktorej boli vystavené najvýznamnejšie Jasuschove diela, znamenala kultúrny prielom v slovenskom výtvarnom umení – bol to prejav novej maliarskej estetiky. Secesia, symbolizmus, futurizmus, expresionizmus prestali byť len teoretickými pojmami, ale stali sa v Jasuschovych dielach skutočnosťou. Od polovice 20-tych rokov Jasusch na akúkoľvek maliarsko-osobnostnú kontinuitu, menil sa jeho maliarsky štýl na nesúrodý, motívy boli väčšinou poplatné požiadavkám zberateľov. V ateliéri si však maľoval aj „pre seba“. Neskôr sa ukázalo, ži ide o najkvalitnejšie diela z tohto obdobia. Predvojnové roky a obdobie II. svetovej vojny otriasali Jasuschovým vnútorným svetom a do jeho maľby sa vracali staré témy – katastrofické zážitky, pocity existenčnej neistoty a nedôstojnosti. Kvalitatívne však Jasuschovo dielo bolo v tomto období už nesúrodé a kvalitatívne regresné. Ani koniec vojny a nasledujúce obdobie neznamenali v tejto tendencii zásadný zvrat. Posledný rozmach tvorivého obdobia zažíval Jasusch až v období rokov 1958 – 1962, po súbornej výstave v Košiciach v roku 1958. Vrátil sa k svojim starým témam (1958 – 1960) a v neskoršom období uprednostňoval športové a pracovné výjavy a symbolické motívy. Za zásadný možno považovať aj návrat k pastelovej technike (1960 – 1964), v ktorej vždy vynikal a do ktorej vložil pre neho nezvyčajný lyrický prístup.