Matejka Peter

Biografia

Narodil sa 26. 6. 1913 v Novom Meste nad Váhom, zomrel 10. 2. 1972 v Bratislave. V rokoch 1934 – 1935 študoval na Ukrajinskej akadémii v Prahe a v rokoch 1935 – 1939 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. W. Nowak). V roku 1940 sa vrátil na Slovensko a žil vo svojom rodisku v Novom Meste nad Váhom až do ukončenia vojny. V roku 1945 sa presťahoval do Bratislavy. Stal sa zakladajúcim členom Skupiny 29. augusta a od roku 1946 bol aj členom pražskej Umeleckej besedy. Od roku 1950 až do svojej smrti (1972) pôsobil ako študentmi uznávaný pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Tvorba

Peter Matejka je právom zaraďovaný medzi osobnosti mimoriadne silnej medzivojnovej generácie slovenských výtvarníkov tzv. „pražskej vetvy“, ktorá dostala od prvého riaditeľa Slovenskej národnej galérie K. Vaculíka terminologické ukotvenie pod názvom Generácia 1909. Pre maliarsku tvorbu P. Matejku je typická prísna analýza reálneho tvaru, farebná a tvarová redukcia, lineárne plošná geometrizácia, ohraničená silnou čiernou kontúrou. Bol senzitívnym maliarom súhry línie, plochy a farby. P. Matejka vedel spojiť vo svojich dielach dramatické s lyrickým, monumentálne s komorným. Bol maliarom výtvarnej skratky, maliarom citového napätia v stvárnení obsahu a tvaru. P. Matejka skôr vytváral, ako zobrazoval „novú emotívnu realitu“. Bol maliarom obsahovým. Na jednej strane sa nikdy nevenoval abstraktnej „čistej maľbe“, na druhej strane veľmi uvážlivo pracoval s farebnou hmotou, farbami v kontúre a v štruktúre plochy. Po príchode na Slovensko (1940) urobil Peter Matejka prudký maliarsky vývojový skok. Bol predovšetkým maliarom ženských portrétov, polofigúr a zátiší, niekedy doplnených aj krajinným a protivojnovým motívom. Jeho maľba bola založená na spájaní geometrického s expresívnym, na farebnej redukcii a farebnom kontraste, na pevnom, jasne ohraničenom tvare. Silnou čiernou kontúrou zvýrazňoval kresbu v maliarskom prejave. Dobová kritika ocenila predovšetkým Matejkove imaginatívne ženské portréty, hovorila o novom type „mondénneho“ portrétu, vyjadrujúceho zmyslovosť, ženskú krásu, harmonickú farebnosť, presnosť a vyváženosť kompozície. Tvorba P. Matejku v období 1945 – 1948 sa považuje za kvalitatívne najlepšiu. V tejto tvorivej etape sa v jeho dielach prejavuje explózia radosti, zvýrazňuje sa väčšia farebnosť a farebný akord, rytmizované formy, expresívna harmónia. Čoraz väčšmi sa prikláňa k metaforickému vzťahu k zobrazovanej skutočnosti, abstrahujúcim vzťahom k motívu. Prehlbuje sa jeho psychologický maliarsky výraz. P. Matejka nepotrebuje široké dejstvá, aby vyjadril hlboký dej (Ľ. Kára). V rokoch 1949 – 1956 P. Matejka, do istej miery, podľahol vyvolanému tlaku socialistického realizmu, najmä zvolenými motívmi svojich diel (Slovenské národné povstanie, baňa a baníci v Handlovej, družstevné motívy atď.). V tejto etape svojej tvorby techniku olejomaľby nahradil väčšinou kresbou uhlom. Po roku 1956, v ďalšom tvorivom období, sa Matejka vrátil k východiskám svojej tvorby a k technike olejomaľby.