Nemes Endre

Biografia

Narodený 10. 11. 1909 v Pécsavárade (Maďarsko), zomrel 22. 9. 1985 v Štokholme (Švédsko). V roku 1928 pracoval ako novinár v Košiciach, presťahoval sa do Prahy a z pôvodného priezviska Nágel prijal umelecké meno Nemeš (Nemes). V rokoch 1930 – 1935 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Nowak). V roku 1938 emigroval do Fínska, od roku 1940 pôsobil vo Švédsku, kde mal niekoľko samostatných výstav. V roku 1947 bol vymenovaný za riaditeľa Valandskej školy výtvarného umenia v Götterborgu a v roku 1948 získal švédske štátne občianstvo. V rokoch 1949 – 1965 realizoval rôzne scénické a architektonické projekty a mal niekoľko samostatných výstav vo Švédsku. V roku 1965 mal retrospektívne výstavy v pražskom Mánese, v brnianskom Dome umenia a v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. V roku 1969 samostatné výstavy vo Fínsku, Nórsku, Dánsku a Švédsku a v roku 1972 v Izraeli. Od roku 1974 až do roku 1978 začínal dlhodobú tvorbu tapisérií. V roku 1980 vystavoval vo Švédsku, Nórsku, Dánsku a na Islande. V roku 1984 bolo otvorené Múzeum Endre Nemesa v Pécsi.

Tvorba

Nemes nezmazateľne patrí medzi „pražskú vetvu“ Generácie 1909 (Majerník, Nevan, Matejka, Želibský, Bauernfreund, Mudroch a Hoffstädter), ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Nemes si však vytváral vlastný umelecký program, ktorý sa odlišuje, s výnimkou Bauernfreunda, od ostatných „pražských“ Slovákov. Zatiaľ čo ostatné mená z tejto skupiny rezonujú v slovenskej kultúrnej verejnosti, u Nemesa to platí len podmienečne. Tvorbu Endre Nemesa si privlastňuje maďarské, slovenské, švédske a čiastočne i české kultúrne prostredie. Nemes tieto väzby vo svojej tvorbe využíval na prekonanie provincionalizmu a nekompromisné presadzovanie vlastného umeleckého programu. Do roku 1989 to však prakticky znamenalo len sporadické zastúpenie Nemesových diel v zbierkach štátnych a verejných galérií na Slovensku. Prvé Nemesove diela, vytvorené ešte počas štúdia, nesú pečať expresionizmu. Ale už v roku 1933 nastala v Nemesovej tvorbe veľká zmena – vzniklo kubistické tvaroslovie, realizované najmä vo viacerých zátišiach. Od roku 1935 začali v jeho tvorbe rezonovať surrealistické prvky, často vytváraním obrazov v opticky pôsobiacom trojrozmernom priestore, s motívmi výrazného symbolického protivojnového protestu. Po emigrácii do Švédska Nemes inklinoval k surrealistickému výtvarnému prejavu, v ktorom nechýba „skladaná“ figúra. V tvorbe sa stále viac prejavovala Nemešova imaginácia s uvoľňovaním tvarovej disciplíny, s častými motívmi harlekýnov ako prejavom slobodného „cirkusového“ a groteskného sveta. Približne od roku 1946 začínal Nemes vo svojich obrazoch – predtým kompaktné figúry a predmety – fragmentovať. Je možné predpokladať, že to bol akýsi experiment a predzvesť neskoršej úplne abstraktnej maľby, ktorú vo svojej tvorbe preferoval približne od roku 1949 a počas obdobia 50-tych rokov. V 60-tych a 70-tych rokoch sa Nemes vrátil k surrealistickým východiskám, realizovaným najmä v technike koláží, pričom však nešlo o ortodoxný psychický automatizmus, ale skôr o intelektuálnu hru s navzájom nesúvisiacimi predmetmi. Začiatkom 80-tych rokov sa opätovne vrátil k východiskám ku koncu 40-tych rokov, k neforemnej fragmentizácii, oslobodenej od tvaru a kompozičného poriadku. Nemes počas svojho života vytvoril mnoho interiérových a exteriérových monumentálnych malieb a objektov inštalovaných vo švédskych významných budovách, výnimočný bol aj v tvorbe gobelínov, je autorom viacerých scénických návrhov.