Uher Rudolf

Biografia

Narodil sa 19. 7. 1913 v Lubine, zomrel 27. 8. 1987 v Bratislave. V rokoch 1941 – 1944 študoval ako mimoriadny poslucháč na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (prof. Kostka). V roku 1946 absolvoval študijný pobyt v Paríži, stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta (Klimo, V. Hložník, Guderna, Matejka, Semian a ďalší). V rokoch 1951 – 1955 pôsobil na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave, v roku 1956 sa stal podpredsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1964 sa zoznámil a celoživotne zblížil so známym rakúskym sochárom K. Prantlom a založil sochárske sympózium v Ružbachoch. V roku 1967 (Expo Montreal) a 1970 (Expo Osaka) inštaloval svoje sochy pred československými pavilónmi na svetových výstavách, v roku 1971 inštaloval jednu zo svojich najvýznamnejších sôch v USA. V roku 1972 mu pozastavili členstvo v ZSVU a obmedzili výstavnú činnosť – niektoré jeho exteriérové diela boli úradne zničené. V roku 1973 ochrnul na pravú ruku. Od roku 1975 začal tvoriť sochy z pálenej a glazovanej hliny.

Tvorba

Rudolf Uher je vnímaný ako výnimočný a osobitý sochár, ktorý dvakrát, t. j. v 40-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, novým spôsobom formuloval principiálny vývoj slovenského moderného sochárstva. R. Uher posunul slovenské chápanie sochárskeho tvaru od klasickej moderny k neomoderne. V 40-tych rokoch R. Uher rozvinul sochársky program archetypu, pratvaru, univerzálneho stvárnenia. Vo svojej sochárskej tvorbe zjednodušoval a zovšeobecňoval tvarový typ, ktorý vyjadroval napr. vo forme anonymných hláv, lyrických torz a figúr v pohybe. Svoje sochy vytváral najmä v sadre, kameni a dreve. V 50-tych rokoch dočasne podľahol metóde tvorby socialistického realizmu, ale už koncom 50-tych rokov sa vracia k pôvodným východiskám svojej tvorby. Od začiatku 60-tych rokov, v období svojho tvorivého vzopätia, R. Uher rozvíjal vlastný výklad minimalizmu, v ktorom spojil základný geometrický modul a náznakovosť geometrického tvaru s rukopisnou expresívnosťou – raz vo forme agresívneho gesta, inokedy s poetikou. Pri tvorbe svojich sôch razantne odstraňoval hranice medzi figuratívnym a nefiguratívnym prístupom k sochárskemu tvaru. V 60-tych rokoch nanovo definoval nefiguratívnu sochu, vytvoril veľký abstraktný tvar. Nefiguratívne archetypy povýšil na všeľudské, nadčasové znaky a symboly. Uher stvárňoval svet aj prírodu vcelku, synteticky a intuitívne. Vytvoril syntézu geometrického tvaroslovia spojeného s monumentálnym vyjadrením. V počiatkoch svojej tvorby Uher pracoval najmä so sadrou, kameňom a drevom, niektoré sadrové plastiky boli s časovým posunom odlievané do bronzu. V 60-tych rokoch rozvíjal svoj program novátorským využitím zváraného železa. Jeho obľúbeným materiálom bolo drevo. Po svojej chorobe v 70-tych a 80-tych rokoch vo svojej tvorbe využíval pálenú a glazovanú hlinu. Niektoré takto spracované diela boli následne odliate do bronzu.