Weiner-Kráľ Imro

Biografia

Narodil sa 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919 – 1922 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe, v roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe, v roku 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne a v roku 1924 na Ecole des Beaux-Arts a na Academie de la Chaumiére v Paríži. Po absolvovaní vojenskej služby (1926 – 1927) pracoval v rôznych povolaniach a popri tom maľoval. V priebehu 30-tych rokov 20. storočia mal spoločné výstavy s E. Gwerkom (1933) a F. Malým (1936, 1937). V roku 1939 pripravoval výstavu vo Francúzsku a následne sa tam rozhodol zostať žiť. Počas pobytu v Paríži nadviazal spojenie s československým odbojom vo Francúzsku a odvtedy používal krycie meno „Kráľ“, ktoré si potom osvojil aj ako súčasť svojho oficiálneho priezviska. Po roku 1945 sa vrátil do Prahy a Bratislavy, ale dlhodobo žil aj vo Francúzsku. V roku 1947 vystavoval v New Yorku (USA), v rokoch 1947 – 1948 v Rouene (Francúzsko) a v roku 1949 v Rio de Janeiro (Brazília). V roku 1951 sa pokúsil ilegálne opustiť Československo (bol za to väznený). V rokoch 1951 – 1961 žil striedavo v Prahe a Považskej Bystrici, od roku 1961 mal trvalý pobyt v Bratislave.

Tvorba

Imro Weiner-Kráľ je považovaný za ojedinelý zjav vo vývoji slovenského výtvarného umenia, najmä z pohľadu jeho modernistických snáh v 30-tych rokov 20. storočia, založených na maliarskom poetizme. V slovenských podmienkach jedinečnou maliarskou poetickou interpretáciou (preberajúc surrealistické východiská) zobrazoval najmä slovenskú sociálnu realitu. Vytvoril tak svojský – z pohľadu európskej moderny eklektický a kompromisný maliarsky štýl imaginatívneho realizmu či vecného surrealizmu. Weiner-Kráľ nechcel slovenskú realitu meniť, ale iba odhaľoval jej ducha. Tvorba v 30-tych rokoch sa všeobecne považuje za kvalitatívne najlepšiu, postupne sa však ukazuje, že Imro Weiner-Kráľ vytvoril vynikajúce diela aj počas svojho pobytu v Paríži (ešte donedávna tieto diela neboli dostatočne známe), ale aj v ďalšom období jeho tvorby. Pre občianske postoje bol Imro Weiner-Kráľ, najmä počas obdobia normalizácie, kunsthistoricky nedoceňovaným umelcom. Navyše sa „nehodil“ do nacionálne orientovanej zakladateľskej moderny slovenského výtvarného umenia a výtvarní teoretici mali problém s jeho zaradením. V súčasnosti prebieha paralelný proces kunsthistorického docenenia tvorby a enormného rastu zberateľského záujmu o jeho dielo. Tieto procesy sa vzájomne intenzívne ovplyvňujú. Umelecké renomé Imra Weinera-Kráľa sa veľmi rýchlo a razantne zvyšuje.