STANO FILKO - 4.DIMENZIA KOZMOLÓGIA MODRÁ ČAKRA

Rozsiahle dielo medzinárodne renomovaného konceptuálneho umelca Stana Filka (*1937, Veľká Hradná) je dnes známe, interpretované i výstavne prezentované predovšetkým v troch ideových okruhoch. Tieto segmenty jeho tvorby sú de facto totožné so základnou či východiskovou trojicou symbolických farieb, pomocou ktorých Filko autorsky kóduje jednotlivé dimenzie - existenciálne úrovne života človeka (3. dimenzia - červená - biológia / 4. dimenzia - modrá - kozmológia / 5. dimenzia - biela - duchovno). Charakteristickú triádu bielej, modrej a červenej partikulárne integroval už v ranej tvorbe 60-tych rokov minulého storočia, pričom plnšie ju rozvinul až v období rokov 70-tych.

Metodologicky tento (skôr tematický či ideový než chronologický) prístup k tvorbe autora vychádza z viacerých závažných faktorov. Azda prvým z nich je istá utopickosť jeho tvorby ako splynutia umenia a života. Filko usiluje o nadčasovosť v zmysle posilnenej pozície konceptu diel - subjektívno-objektívnych ideí (ako podstaty filozofie), ktoré sa nesú ponad čas a tvoria skutočnú kontinuitu. V chronologickom rámci jednotlivých dekád jeho tvorby je možné hovoriť o určitých tematických preferenciách, avšak aj tie by pri bližšom pohľade ukázali množstvo výnimiek a zdanlivých odbočiek. „Ak sa v tvorbe Filka niesli 60. roky prevažne v duchu kozmológie (napokon, symbolicky toto obdobie uzavrel v roku 1970 na svetovej prehliadke umenia Expo v Osake, kde predstavil rozsiahly grafický cyklus Asociácie, 1968 - 1970) a robustných intermediálnych realizácií, počas nasledujúcej dekády - obrazne povedané - stúpa autor o krok vyššie do sféry metafyziky a čistého duchovna.“

Ďalším faktorom, ktorý podmieňuje náš prístup k tvorbe Filka a ktorý opäť zohľadňuje predovšetkým jej vlastné špecifiká, je poznatok jej aktuálneho stavu resp. vrcholného štádia, v ktorom autor smeruje k syntéze dovtedy paralelne rozvíjaných ideových línií. Zmapovanie a výskum jednotlivých tém či oblastí (dimenzií) sa preto ukazuje ako nevyhnutný predstupeň pochopenia jeho originálneho gesamtkunstwerk, ktorý charakterizoval nielen väčšinu jeho autorských výstav približne od polovice 90-tych rokov, ale aj konceptuálnu architektúru bývalého ateliéru umelca na Snežienkovej ulici v Bratislave a neskôr depozitu či plánovaného múzea vo Veľkej Hradnej. Kto stihol navštíviť Filkov bratislavský ateliér, vie, že každá miestnosť neveľkej budovy bola samostatne venovaná jednej ideovej dimenzii resp. farebnej čakre. „Většina prostor se nachází v úrovni přízemí, jen jedna prostora, v níž jsou uloženy práce k tématu Kosmos, je ve výše položeném podlaží a je přístupná po žebříku z tesaných klád.“

Výstavy a publikácie z produkcie Aukčnej spoločnosti Art Bid v Bratislave, vrátane aktuálnej, majú ambíciu rekonštruovať tento architektonicko-inštalačný model na báze temporálnych tematických výstav a zároveň katalógov, ktoré dokumentujú jednotlivé ideové a zároveň vizuálne línie v tvorbe Filka. Z hľadiska reflektovaného a spracovaného výtvarného materiálu ide o tú časť jeho diel, ktoré sa doteraz zachovali v majetku autora resp. jeho rodiny, prípadne sa už nachádzajú v súkromných zbierkach. Možno povedať, že takto prezentované segmenty paradoxne výrazne konkurujú verejným zbierkotvorným inštitúciám, ktoré spravila spravujú neporovnateľne menšiu vzorku tvorby Filka a tým disponujú rovnako menšou možnosť prezentovať či reflektovať jeho dielo v širšom rámci.

V spektre farieb - v autorskej farebnej systematike Stana Filka, zastupuje modrá oblasť kozmológie resp. vesmíru. Je to doslova priestor medzi nebom a zemou, medzi pozemským životom (fýzis, biológia) a čistou transparentnou spiritualitou (metafyzika, duchovno). Pomerne širokú oblasť vizuálnych diel z tejto oblasti autor označuje aj ako 4. dimenziu. Práve tá dominuje jeho juvenilnej tvorbe obdobia druhej polovice 60-tych rokov. Spočiatku robustné zrkadlové environmenty (multimediálne interaktívne inštalácie) záverom tejto dekády strieda komornejšia vizuálna forma konceptov a grafík, pričom ideová kontinuita aj tu zostáva zachovaná. „V druhej polovici tejto dekády realizuje niekoľko veľkorysých prostredí na tému kozmu a univerza, čo sa z ideového hľadiska neskôr ukáže ako smerodajné. Ideál totálneho splynutia umenia a života ako jednej z centrálnych premís konceptuálneho umenia sa Filkovi navždy stáva východiskom i cieľom umenia zároveň, a to nielen na úrovni tém či ideí, ale súbežne aj ich vizuálneho stvárnenia v čase.“

Medzi prvé realizácie, v ktorých sa téma kozmu objavuje a viac či menej ustaľuje ako osobitý segment tvorby Filka, patrí už známy environment Univerzálne prostredie (1966 - 1967). Ako autor popisuje vo svojom prvom samizdatovom katalógu z roku 1971: „V strede prostredia sa otáča trojluster (biely, červený a modrý), ktorý dodáva celému prostrediu pohyblivé vesmírne farebné lúčovité svetlo.“ Kým v tomto diele Filko oblasť vesmíru začlenil do širšej ikonografickej štruktúry v snahe vytvoriť prostredie ako konzekventný - univerzálny celok existencie, v environmente Kozmos (1968) je už omnoho vecnejší a tematicky adresný. V roku 1969 „sa Filko predstavil na VI. Biennale v Paríži s „Kozmom“: s nafukovacím stanom guľovitej formy, ktorého vnútorné steny načrtávali za pomoci premietaných dokumentov hlavné etapy vesmírneho dobrodružstva.“

Z roku 1967 pochádza environment Poézia o priestore - kozme, ktorý štýlovo i koncepčne nadväzuje na Univerzálne prostredie a ktorý rovnako tematizuje dobovo aktuálnu možnosť transferu z „3.D.“ do „4.D.“, teda možnosť obývania kozmu. „Konštrukcia je z umelého materiálu, farby modrej. Steny sú z priesvitného silónu. Na týchto silónových závesoch sú antirukodielne, elektrickou pištoľou namaľované symboly súčasnej civilizácie a tvarov hmôt v priestore, v kozme: Slnka, Mesiaca, Marsu, Venuše, ... v modro-červeno-žltých transparentných farbách.“ Hoci veľkorysé environmenty, ktoré spravila počítali s interakciou diváka a ktorými sa Filko často prezentoval na zahraničných výstavách, z formálneho hľadiska charakterizovali jeho tvorbu druhej polovice 60-tych rokov, rozvíja a remedializuje ich aj neskôr v rokoch 90-tych a začiatkom nového milénia (napr. Kozmovesmírunivers približne polovice 90-tych rokov).

Z raného obdobia tvorby autora pochádza aj skica konceptu inštalácie Priestor - space X. Rakety (1967), ktorá pozostáva z variabilnej série závesných obrysových objektov v tvaroch rakiet, kruhov a polkruhov. Levitujúc v priestore vytvárajú opäť istý typ prostredia v ideovom odkaze na možné cesty človeka do vesmíru. Sú to akési trasy prelínania, stretávania a objavovania týchto priestorov. Aj v tomto prípade Filko inovuje, vizuálne a materiálovo variuje východiskový koncept. Striebornú variantu tejto inštalácie prezentoval napr. na samostatnej výstave v bratislavskom Tranzite v roku 2005. V tom čase autorsky preferovaná forma prostredí u Filka spravidla priamo integrovala návštevníka prostredníctvom zrkadlových podláh, čím symbolicky kódovala pozemské vo vesmírnom, individuálne v objektívnom a pod. Iluzívny odraz divákov, ako efemérna súčasť diela, niesol myšlienku existencie ako rozhrania reálneho, pozemského, práve poznávaného vesmírneho, a súčasne myšlienku dočasnosti - „tubytia“. Modrou stvárnená sféra kozmu v kontexte tvorby Filka tak v podstate reflektovala vždy skôr pohyb a vzťahy medzi sférami pozemského a vesmírneho, než ich exaktne vymedzenú povahu osebe.

Napokon, viaceré jeho prostredia obsahovali vizuálne i zvukové dobové reálie (fotografie, rozhlasové vysielanie a pod.), ktoré zdôrazňovali novú dimenziu poznania človeka - spoznávanie vesmíru. Rovnako je tomu aj v grafickom cykle Mapy sveta s raketami I. - X. (1967), kde Filko dobové mapy sveta (ready made) potlačil hybridnými motívmi modrých a červených rakiet. Ich rôznorodý tvar pritom odkazuje k dvojakej interpretácii - raketa ako prostriedok objavovania vesmíru a teda rozširovania ľudského poznania, a zároveň raketa ako symbol sebadeštruktívnej, smrteľnej hrozby. Podľa autorky prvej menšej Filkovej monografie Patricie Grzonky je „téma kosmos především reflexí časově podmíněného (momentálního) stavu světa. S tímto tématem je samozřejmě spojena i reflexe nejnovějších historických událostí a politiky. V roce 1969 přistáli na Měsíci první lidé - Američané, již v roce 1961 však vyletěl do kosmu první ruský kosmonaut. Závody o dobytí vesmíru mezi oběma supervelmocemi, USA a Sovětským svazem, byly v plném proudu...“

Záver 60-tych rokov v tvorbe Filka patril rozsiahlemu grafickému cyklu Asociácie (1968 - 1970). Opäť na modro kolorované ofsetové tlače pozostávajú prevažne z nájdených dobových fotografií, ktoré zachytávajú ono vesmírne dobrodružstvo. Cyklus zhŕňa aj text-artové a rýdzo konceptuálne mapovanie jednotlivých etáp (prvo)poznávania kozmu v histórii ľudstva a s tým súvisiacich predstáv, modelov a nových poznatkov. Samotný názov grafického cyklu naviguje, o aký typ poznania autorovi pôjde. Ani v týchto dielach nenachádzame exaktné či dokonca vedecké umelecké ambície, skôr vizuálnu kumuláciu časovo-tematických reálií na asociatívnej báze, ktorá umožňuje ideovo prepájať ľudský a nadpozemský svet. Viacero odborníkov sa dnes zhoduje, že cyklus pôvodne obsahoval až 39 rôznych tlačí. Kolekcia prezentovaná Aukčnou spoločnosťou Art Bid ich obsahuje 32 vrátane originálneho autorského obalu, ktorý Filko podľa všetkého pripravil k svojej prezentácii na Expo v Osake v roku 1970.

Počas nasledujúcich dvoch dekád téma kozmológie a okruh modrých diel z tvorby Filka nemizne, avšak ustupuje do úzadia. Stáva sa súčasťou širšieho autorského systému - spektra farieb. Vo vrcholnom štádiu jeho tvorby tento rad expanduje do 12 farieb - čakier, pričom modrej prináleží číslo 5. Z obdobia raných 70-tych rokov sa v správe rodiny zachovala časť série objektov Kozmos (1970 - 1971), ktoré predstavujú akési audio-autoportréty vo forme LP platní. Tie svojím tvarom asociujú štruktúru kozmu resp. vesmírne dráhy planét. Z obdobia 80-tych rokov, ktoré sa nesú v znamení Filkovej emigrácie v USA a ktorým dominovala téma erotiky a biológie (3. dimenzia), výstava a katalóg prezentujú iba malú časť monochrónmych modrých malieb, pôvodne zrejme rovnako integrovaných do širších inštalačno-tematických celkov.

Až obdobie návratu z emigrácie prináša v istom zmysle návrat témy kozmológie v plnšom rozsahu. V 90-tych rokoch Filko takto tematicky modeluje niekoľko svojich samostatných výstav. Vo svojom ateliéri sfére kozmu venuje osobitnú - najvyššie položenú miestnosť. Variuje a inovuje koncepty prostredí, ktoré vznikali ešte v období 60-tych rokov (napr. spomínaný Kozmovesmírunivers). Neskôr vytvára nové série plechových rakiet, ktoré od zemského povrchu pomyslene odpútava expresívne maľovaná modrá špirála, tečúca odstredivo dohora - do kozmu. Z najnovšieho obdobia pochádza aj rozmerný pneumatický objekt - balón POST BIG BANG (okolo 2005) ako model vesmíru. „Velkým třeskem označuje přitom Filko nulový bod, v němž vznikl vesmír a který je charakterizován dvanácti barvami spektra a dimenzemi, jež mají vzestupnou tendenci.“

Výstava i katalóg STANO FILKO. 4. DIMENZIA. KOZMOLÓGIA. MODRÁ ČAKRA prinášajú sondu do dôležitej etapy - do jedného z nosných ideových rozmerov Filkovej tvorby. Poukazujú na neobyčajnú vizuálnu a štýlovú varietu umelcových prejavov práve v rámci témy 4. dimenzie ako sféry kozmu. Kým koncom 60-tych rokov Filko kládol dôraz na vtedy veľmi aktuálnu tematiku, blízku aj americkému post-popartu, a vo svojej koncepcii ju ponímal ako nový rozmer či dokonca rozšírené a magické pole existencie človeka, neskôr modrú a kozmos včlenil do svojej finálnej systematiky 12 čakier, ktorá kulminovala číro abstraktnou, transparentnou afarbou. Formálna a štýlová podoba modrej sa tu prezentuje v časovom priereze a mediálnych transformáciách od malieb a grafík po objekty a veľkorysé priestorové inštalácie. Vývin a reflexiu témy kozmu možno teda skutočne sledovať naprieč celou tvorbou Stana Filka - od druhej polovice 60-tych rokov minulého storočia fakticky po súčasnosť.

Nina Vrbanová

Cena: 5,-EUR
katalóg je možné objednať na našich e-mailových adresách

Uverejnené 13.11.2014