KOLOMAN SOKOL: Z RODINNÉHO ALBUMU

Tvorba Kolomana Sokola zásadným spôsobom ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia. Už počas štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení sa prejavil jeho mimoriadny kresliarsky talent, odozvu si nachádzali jeho silné, predovšetkým sociálne orientované grafické listy. Jeho hĺbkotlačové listy a zriedkavejšie aj litografie sa stali naliehavými výpoveďami o ľuďoch na pokraji spoločnosti, robotníkoch, vydedencoch, prostitútkach. Toto jeho zameranie na život v mestskej periférii je na druhej strane doplňované aj záujmom o slovenskú ľudovú kultúru. Jeho pohľad nie je idealizovaný, grafiky majú výrazný expresívny charakter a sú snahou o pravdivé zobrazenie slovenského vidieckeho života. Nebolo preto prekvapujúce, že už v roku 1931 vystavuje ako hosť (zakrátko aj ako riadny člen) s členmi prestížneho grafického spolku Holar, s ktorým prezentoval svoju tvorbu na viacerých medzinárodných výstavách, a získava si silné medzinárodné renomé. V roku 1937 bol na základe účasti na výstave v Mexico City mexickou vládou pozvaný založiť vyučovanie leptu, drevorytu a litografie v Escuela de las Artes del Libro v Mexiku. Zdalo by sa, že jeho umelecké osudy sú predurčené. Sokolov nepokojný duch, ale aj potreba sústredenej koncentrácie sa na tvorbu ho po návrate do Československa a definitívnom odchode do USA v roku 1948 privádzajú do ústrania od veľkého medzinárodného diania, od roku 1952 do malého mestečka Bryn Mawr v Pennsylvánii, kde vytvára ďalšie, ale už iné diela. Začiatkom 60. rokov je jeho pohrúženie do tvorby natoľko intenzívne, že si vytvára svoj vlastný svet Kaburabu, do ktorého si fiktívne pozýva veľké osobnosti z dejín európskej kultúry. Sú to nesmierne krehké kresby, zväčša na veľmi malých formátoch, ktoré akoby zobrazovali miznúce a znovu sa objavujúce postavy. Vytvára si dokonca vlastný jazyk „Camiliano Sarto Urumba“.

V roku 1967 mu jeho syn George prináša psíka určeného na lekárske pokusy, ktorý sa stáva Sokolovým verným spoločníkom do takej miery, že svoje obrazy podpisuje už len jeho menom. A jeho tvorba sa opätovne mení. Naďalej je evidentná brilantná kresba, silný emotívny náboj, ako aj vzrušenie zo samotnej umeleckej tvorby. Tematicky sa viaže k najbližšej rodine, spomienkam na Mexiko, rád zobrazuje kone a samozrejme psíky, aj na prvý pohľad banálne udalosti majú pre neho značný význam. Po roku 1989 je so zmenou spoločenskej situácie na Slovensku jeho tvorba na opätovne prehodnocovaná, význam jeho tvorby je dokumentovaný aj významnými výstavami v Národnej galérii v Bratislave, v Národnej galérii v Budapešti a mnohých ďalších. „Som svetobežníkom, pôvodom zo zeme, a preto moja práca na zemi sa nestratí,“ píše v jednom zo svojich listov.

Výstava 40 autorových diel v galérii Art Capital v Bratislave je voľným napojením sa na reprezentačnú výstavu Lajos Szalay – Koloman Sokol – Pablo Picasso, ktorej ambíciou bolo v Galérii mesta Bratislavy (jej repríza sa bude konať v prestížnych priestoroch Várkert Bazár v Budapešti) spolu prezentovať tvorbu týchto významných osobností, poukázať na vplyv Pabla Picassa na tvorbu oboch autorov, ale aj veľkú mieru ich autenticity, ktorú sa im podarilo zachovať a vytvoriť v kontexte európskej tvorby ojedinelé dielo.

Prezentované diela predstavujú viaceré obdobia autorovej tvorby. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich. Od konca štyridsiatych, približne do polovice päťdesiatych rokov sa Sokol obracal k antike a snažil sa nájsť dokonalé tvary často v zložitých figurálnych kompozíciách či zvláštnych polohách ženských postáv, ako je to aj v dielach Akt (1949), Svetlá (1949), Výstraha II. (1951), Tri postavy so psom (1951). Koloman Sokol často svoje diela aj premaľovával, v uvedených prípadoch sú väčšinou zachované v pôvodnom stave, prípadne ich pôvodná autenticita je dominujúca. Koloman Sokol veľmi často a veľmi rád spomínal na svoje mexické obdobie. Silne ľavicové prostredie bolo blízke aj jeho naturelu a so svojimi študentmi si vytváral blízky vzťah. Ukážku jeho mexických motívov, mužov s typickými sombrerami môžeme vidieť aj v diele Putovanie z roku 1968 alebo v obraze Banditi z roku 1976. V tomto roku začína mimoriadne intenzívne obdobie Sokolovej tvorby. V tomto a ďalšom roku vytvára množstvo sugestívnych diel predovšetkým s motívom koní (vystavené sú tu z týchto dvoch rokov Na odchode, Príchod, Šťastný návrat, Cubicolo dei sacramenti, Neodchádzaj, Dozier), ale aj viaceré intímne, často melancholické kresby, ako je to u diela Porada, Samaritan (obidve 1976), Pre každého jeden či Tanec, Kniha múdrosti (všetky z roku 1977). Ani vyšší vek však neoberá Kolomana Sokola o silný a presvedčivý prejav, ako to môžeme vidieť u sugestívnej kresby Rodina z roku 1986 či Muzikant z roku 1988.

V roku 1993 sa Koloman Sokol sťahuje v dôsledku manželkinho úrazu do Tucsonu v Arizone k svojmu synovi Georgovi, ktorý mu v tesnej blízkosti svojho domu postavil ateliér. Tu som mal možnosť sa s ním stretnúť prvýkrát - ešte stále vytváral svoje magické kresby. No posledné roky jeho života mu výrazne zhoršený zrak už nedovolil ďalej maľovať a venovať sa umeniu, ktoré vždy tak naplňovalo jeho život.

Ivan Jančár

Cena: 5,-EUR
katalóg je možné objednať na našich e-mailových adresách

Uverejnené 01.03.2016

Odoberajte novinky E-Mailom