Hložník Vincent

Biografia

Narodil sa 22. 10. 1919 vo Svederníku, zomrel 10. 12. 1997 v Bratislave. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Kysela, prof. Novák). V roku 1943 sa vrátil na Slovensko, usadil sa v Žiline, neskôr vo Svederníku. V rokoch 1945 – 1949 bol členom pražského spolku Mánes, v roku 1945 sa stal zakladajúcim členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V roku 1948 absolvoval študijný pobyt v Taliansku. V rokoch 1952 – 1972 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v období rokov 1960 – 1964 bol vo funkcii rektora. V období normalizácie, v roku 1972, bol z politických dôvodov nútený školu opustiť a začal pôsobiť ako umelec vo voľnom povolaní. V roku 2009 rodina V. Hložníka darovala Žilinskému samosprávnemu kraju jeho 799 diel a v Považskej galérii umenia bola otvorená stála expozícia jeho tvorby.

Tvorba

Vincent Hložník, maliar, grafik, ilustrátor a sochár, patrí k najvýznamnejším osobnostiam medzivojnovej, resp. povojnovej generácie ako vedúca osobnosť druhej vlny slovenskej výtvarnej moderny. Jeho celoživotným výtvarným krédom bolo stvárnenie postavenia človeka vo svete s humanistickým, etickým a sociálnym rozmerom. Ihneď po návrate zo štúdií v Prahe (1942) sa Vincent Hložník na slovenskej scéne etabloval ako vyzretá ľudská a výtvarná osobnosť. Maľoval úplne inak (expresívne a dynamicky) ako jeho súčasníci, a to aj tí, ktorí mu svojím výtvarným prejavom i generačne boli blízki. V. Hložník sa zaradil ku skupine nadrealistov. Sústredil sa najmä na výtvarné stvárnenie reality a fantázie, skutočnosti a sna, reality a nadreality, s celoživotným zameraním na motívy násilia a ľudského utrpenia. Jeho raná tvorba bola celkom zreteľne ovplyvnená C. Majerníkom a P. Picassom. Expresívnou maľbou stvárňoval majerníkovský motív potreby úteku z hrôz reálneho sveta. Jeho maľba je však menej popisná ako u Majerníka, existenciálne ohrozenia sú u Hložníka ešte nástojčivejšie a hlbšie (motívy utečencov, transportov, popráv, ukrižovania, významným sa stáva aj námet osamelého koňa atď.). Priestory sú hrozivé, varovné, katastrofické a tmavé. Ľudia utekajú v noci odkiaľsi do nekonečna, smerom k večnosti. Vincent Hložník však výtvarne spracoval aj ďalšie motívy majerníkovského typu – svet klaunov, pierotov, krasojazdkýň, artistov v ich rozdvojenosti (tragickosť klauna) či stavu vzletov a pádov (artisti). Na isté obdobie (1943 – 1946) a na konci 40-tych rokov však u V. Hložníka prevládol sklon ku konštruktívnosti, pevnejšiemu tvaru a kompozičnej dokonalosti. Motívmi sa zameriaval na zobrazenie talianskej krajiny (dôsledok študijného pobytu), rodného kraja a priemyselných objektov. Táto racionalizujúca vrstva u Hložníka mnohých prekvapila. Možnosti súbežného metafyzického a konštruktívneho vyjadrenia V. Hložník vyriešil po roku 1946 – v jeho tvorbe začali pribúdať dovtedy nepoznané námety – zátišia, akty a civilistické motívy. V 50-tych rokoch sa V. Hložník sústredil najmä na grafickú tvorbu orientovanú na vyjadrenie humanizmu. Pracoval vo veľkých grafických cykloch zameraných na apokalyptické a vojnové výjavy. Zo surrealistických východísk sa sústreďoval na zobrazenie ľudskej figúry, deštruoval ju však až na hranicu jej vizuálnej identifikovateľnosti. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vytvoril tzv. hložníkovskú grafickú školu. V 60-tych rokoch sa maliarska tvorba V.Hložníka z neoexpresívnych východísk priblížila k „novej figurácii“. Tejto polohe výtvarnej tvorby zostával V. Hložník verný takmer ďalších 30 rokov. Toto obdobie je však hodnotené ako menej významná etapa jeho tvorby, v porovnaní s eruptívnym a výnimočným obdobím 40-tych a čiastočne 50-tych rokov.