Rudavský Andrej

Biografia

Narodil sa 29. 11. 1933 v Hornej Posade (Poľsko), zomrel 11. 4. 2016 v Bratislave. V rokoch 1954 – 1960 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe (prof. Wagner a prof. Kavan). V roku 1957 A. Rudavský, spoločne s A. Barčíkom, A. Čutekom, V. Kompánkom, R. Krivošom, M. Laluhom, M. Paštékom, I. Štubňom a P. Tóthom zakladal Skupinu Mikuláša Galandu, ktorá pôsobila do roku 1968. V roku 1962 sa v jeho ateliéri v Podunajských Biskupiciach uskutočnila II. výstava Bratislavských konfrontácií (Čunderlík, Fila, Jankovič, Kočiš, Ovčáček, Urbásek a iní), na ďalších výstavách tejto skupiny sa však už nezúčastňoval. V roku bol 1972 vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo prakticky znamenalo zákaz oficiálnych výstav a nakupovanie jeho diel do zbierok galérií. Tento zákaz sa nikdy neuplatňoval dôsledne. Niektoré jeho diela však boli oficiálne zničené.

Tvorba

Andrej Rudavský je vnímaný predovšetkým ako sochár a člen Skupiny Mikuláša Galandu a zároveň ako jeden z najvýznamnejších slovenských sochárov druhej polovice 20. storočia. Počas celej svojej tvorby však aj maľoval, najmä expresívne a dynamicky ladené hlavy a figúry, v rozličnej miere abstrahované. V ranej tvorbe Andrej Rudavský realizoval viacero asambláží, využíval rôzne odpadové materiály, ktoré organicky začleňoval do svojich sôch. Postupne – a stále výraznejšie – inklinoval k archetypálnym plastikám, často využívajúc tradičné tvaroslovie slovenskej ľudovej architektúry (napr. kaplnky). V niektorých prípadoch sú jeho umelecké diela zároveň sochárskymi, často monumentálnymi, architektúrami. Obľúbenými témami Andreja Rudavského sú kaplnky, pastieri, pútnici, bojovníci, ale aj všeobecnejšie témy (Vrstvy času) a archaické, pohanské a kresťanské inšpirácie (Stoly plodnosti, Obety atď.), často v metaforickom či symbolickom sochárskom vyjadrení. Vo figurálnej tvorbe sa Andrej Rudavský sústreďoval najmä na hlavu v rôznych polohách. Sú často redukované len na základný tvar, miestami s geometrizujúcimi partiami. Andrej Rudavský okrem bronzu využíva aj ďalšie tradičné materiály – kov, kameň, v menšej miere drevo a šindeľ.