Jakabčic Michal

Biografia

Narodil sa 14. 9. 1930 v Klenovci, zomrel 29. 10. 2001 v Bratislave. V rokoch 1949 – 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, prof. Mudroch), v rokoch 1955 – 1956 pôsobil ako asistent Jána Mudrocha. V rokoch 1957 – 1961 z existenčných dôvodov pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný a technický redaktor. V roku 1960 sa oženil s akademickou maliarkou Vierou Žilinčanovou, s ktorou žil až do svojej smrti. Vo svojej tvorbe sa vzájomne ovplyvňovali. V rokoch 1963 sa stal členom tvorivej skupiny Život a v roku 1966 členom novozaloženej tvorivej skupiny Kontinuita. Po celý život tvoril v Bratislave.

Tvorba

Michal Jakabčic je chápaný ako výnimočný a osobitý autorský zjav, ktorý (nadväzujúc na Avantgardu ‘38) položil základy zrodu novej vetvy súčasného slovenského výtvarného umenia, zameranej na fantazijno-imaginatívne maliarstvo. Vnútorné symboly, snové vízie, poetika – to je základ maliarskej tvorby Michala Jakabčica, založenej na tzv. magickom realizme. V Jakabčicových obrazoch čas nehrá svoju rolu, dôležitá je prapodstata vecí, prírody a ľudí. M. Jakabčic je vnímaný ako maliar s jedinečným rukopisom a osobitou technikou maľby (typické mechanické zásahy do povrchu a štruktúr pastóznej farby). Jeho maľba je založená na koloristickej čistote a farebnej redukcii až do úrovne monochrómnej farebnej modulácie. Osobitou súčasťou jeho tvorby sa stali tzv. biele obrazy, maľované bielou farbou na bielom pozadí. V začiatkoch jeho tvorby, t. j. na konci 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia, dominovali motívy ženských portrétov, zátiší a krajiny, s prevažujúcou kubistickou geometrickou štylizáciou, v ktorej však M. Jakabčic vytvoril autentický imaginatívny výtvarný prejav. Okolo roku 1964 nastal v jeho tvorbe definitívny a celoživotný príklon k poeticko-imaginatívnej línii postsurrealistického typu (Ľ. Podušel). Začína uňho dominovať figúra, ktorú však naznačuje len v deformovaných obrysoch, zasadená skôr do autonómneho obrazového priestoru ako do prirodzeného prostredia. Spájal tak meditatívnu lyriku s predmetnosťou, ktorú redukoval na holé tvary jednotlivých figuratívnych siluet. Tým vyriešil svoj „autorský problém“ – rozhodovanie medzi abstraktným a figuratívnym výtvarným vyjadrovaním. V 70. rokoch 20. storočia sa Michal Jakabčic, paralelne so svojím celoživotným maliarskym zameraním, venoval aj angažovanej realistickej línii, ktorú však rovnako zvládal na kvalitnej maliarskej úrovni. Od konca 70. rokov, resp. prvej polovice 80. rokov sa však výlučne a definitívne prikláňa k realizmu magicko-poetického typu so svojským lyricko-poetickým a sarkasticky ladeným zafarbením (Ľ. Podušel).