Narodil sa 24. 11. 1909 vo Veľkých Kostoľanoch, zomrel 4. 7. 1945 v Prahe. V rokoch 1926 – 1931 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, prof. Obrovský). Po skončení štúdia zostal žiť v Prahe. Koncom roka 1931 odišiel na študijný pobyt do Paríža, odkiaľ sa vrátil v polovici roka 1932. V roku 1935 mal prvú samostatnú výstavu v priestoroch Elánu a v roku 1940 druhú, počas života poslednú, samostatnú výstavu v priestoroch Umeleckej besedy v Prahe. Od roku 1934 bol Cyprián Majerník vážne chorý, jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval, následkom čoho sa v roku 1945 dobrovoľne vzdal života.
Cyprián Majerník je považovaný za mimoriadny fenomén slovenského maliarstva medzivojnového obdobia, ktorý mal výrazný vplyv na svojich generačných kolegov. Jeho tvorba je charakterizovaná vysoko autentickým výtvarným prejavom. Cyprián Majerník sa nesústreďoval na novátorské a originálne riešenia tvarov a foriem, ale na umelecký výraz diela, t.j. na základnú myšlienku motívu, na maliarske prerozprávanie silného príbehu. Rané diela C. Majerníka, na konci 20-tych rokov 20. storočia, boli charakteristické výraznou farebnosťou a expresívnym vyjadrením motívov, väčšinou zameraných na ženské akty, zátišia a krajinky. V prvej polovici 30-tych rokov C. Majerník rozvíjal dva okruhy tém – vidiecky život a život vo veľkomeste. V tvorbe zameranej na stvárnenie vidieka bol inšpirovaný a ovplyvnený M. Chagallom. Za základ výtvarného stvárnenia skutočnosti zvolil formu grotesky. Vlastnú predstavu slovenského vidieka stvárnil svojskou maliarskou formou. Aj zobrazenie života ľudí vo veľkomeste sa stalo v tvorbe C. Majerníka ojedinelé v slovenskom výtvarnom umení. V druhej polovici 30-tych rokov dosiahol C. Majerník zrelý výtvarný prejav. V jeho tvorbe – aj v dôsledku zdravotného stavu a politickej situácie – nastal posun smerom k motívom s existencialistickými otázkami, základom ktorých boli úzkosť, odcudzenie, snaha o únik. Vo svojich dielach vyjadroval mimoriadne empatie so zobrazovanými postavami (jazdec, tulák, cirkusant, krasojazdec, utečenec, pútnik, vojak , pierot, harlekýn atď.). Občianska vojna v Španielsku priniesla v zobrazovaní C. Majerníka nové témy – toreadora, Dona Quijota. Až do konca jeho života mali jeho diela prevažne protivojnový charakter a boli zamerané na zobrazovanie tragédie a neodvratného osudu človeka, zapríčineného mimo jeho vôle. Pri jeho druhej samostatnej výstave v roku 1940 sa dobová kritika vyjadrila, že Cyprián Majerník „nezobrazuje hmotu, ale sám život“. V prvej polovici 40-tych rokov, okrem prevažujúcich protivojnových tém, sa v jeho tvorbe vyskytujú aj diela zobrazujúce svet divadla a cirkusu.