Mednyánszky Ladislav

Biografia

Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. V roku 1862 sa jeho rodina presťahovala do rodinného sídla v Strážkach pri Kežmarku. V rokoch 1872 – 1873 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. A. Strähuber, prof. O. Seitz) a v rokoch 1873 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. I. Pils). Po štúdiách zostal v Paríži až do roku 1878, kde pôsobil aj v obdobiach 1889 – 1992 a 1896 – 1897. V roku 1877 absolvoval umelecký pobyt v Barbizone a vystavoval na Parížskom salóne. Na jar 1879 sa vrátil domov. V rodinnom sídle Strážky býval až do roku 1887, keď sa odsťahoval do Budapešti. Kvôli rodine a maľovaniu sa však na Slovensko veľmi často vracal. Od roku 1898 sa pravidelne zúčastňoval výstav v Mücsarnoku, ale často odchádzal na dlhodobé umelecké pobyty do Francúzska (Paríž, Barbizon, Bretónsko). Na začiatku 20. storočia absolvoval viaceré umelecké cesty po Uhorsku, napr. do Budína (1907), Balatonu (1908), Sedmohradska (1912), ale často maľoval na Slovensku aj v tomto období. V roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil do armády, v ktorej pôsobil ako frontový výtvarník na ruskom a talianskom fronte. Zomrel v roku 1919 a bol pochovaný vo Viedni. V roku 1966 boli jeho pozostatky prevezené do Budapešti. Po maliarovej smrti bola časť pozostalosti, ktorá sa nachádzala v ateliéroch vo Viedni a Budapešti, úradne zabavená. Dnes sa podstatná časť týchto diel nachádza v Maďarskej národnej galérii. Rozsiahlu časť diela L. Mednyánszkeho však vlastní aj SNG, ktorá prevažne pochádza z jeho pozostalosti zo Strážok.

Tvorba

Ladislav Mednyánszky patrí k najvýznamnejším výtvarníkom, ktorí sa narodili na území dnešného Slovenska. Jeho tvorba reprezentovala progresívne maliarske prúdy druhej polovice 19. storočia a jeho diela je možné porovnávať s ich najvýznamnejšími stredoeurópskymi predstaviteľmi. Táto generácia definitívne prelomila obmedzenia akademizmu v duchu zásad plenérového romantického realizmu. Ladislav Mednyánszky mal dlhodobo v umeleckom programe najmä dva motívy – motív krajiny a figurálny, najmä portrétny motív. Jeho tvorbu je možné rozdeliť na tri základné obdobia: Prvé obdobie bolo prevažne zamerané na znázornenie lyrickej krajiny z „potuliek“ po Slovensku (Váh, Poprad, Vysoké Tatry), v ktorom sa snažil o meditačné zachytenie „nálady“ krajiny. Ladislav Mednyánszky vytvoril v našom maliarstve nový pojem intímnej krajiny, napr. v podobe súmraku, západu slnka, rannej hmly, nočnej krajiny, lesných interiérov, riek, riečnych krajín atď. Druhé obdobie sa opiera o Mednyánszkeho znalosti z pobytu v Paríži a v Barbizone, kde sa oboznámil s tvorbou maliarov barbizonskej školy. V krajinomaľbe v tomto období smeroval k impresionistickej až spektrálnej analýze zobrazovanej skutočnosti. V treťom období (približne od roku 1890) sa zameriaval prevažne na figurálne motívy, a to v celých postavách i portrétoch (dedinčanov, ale aj ľudí z mestských periférií). Svoju figurálnu tvorbu však významne obohatil aj o motívy vojakov, tulákov, žobrákov, trpiacich, zomierajúcich atď.