STANO FILKO - COLOURS.F. OF REALITYS.F.

Pripraviť kompaktnú tematickú výstavu vrcholného diela Stana Filka (1937 – 2015), ktoré nateraz nie je komplexne umenovedne spracované a odborne je reflektované skôr okrajovo, predstavovalo nielen kurátorskú výzvu objavovať a definovať nové rámce tvorby autora, ale vyžadovalo aj vysoký stupeň presvedčenia, pozitívnej identifikácie a dôvery na strane galérie Art Capital. Uvažovanie nad možnosťou realizácie takto špecificky zameranej výstavy SF, vrátane spracovania a vydania katalógu, sprevádzalo našu spoluprácu už od roku 2014, kedy galéria získala veľkú časť diela autora do exkluzívnej správy.

Za ten čas sa zreteľne kryštalizovala stabilná pozícia SF s rastúcou bonitou predovšetkým v prostredí medzinárodného trhu s umením. Len krátko po jeho nečakanej smrti usporiadala v roku 2016 väčšiu retrospektívnu výstavu Slovenská národná galéria v Bratislave, pričom zaostrila pozornosť na ranú tvorbu autora z obdobia 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, ktoré kurátori Lucia Gregorová Stach a Aurel Hrabušický považovali za určujúce a ťažiskové. Na obodobie 80-tych rokov, teda na vstup neoexpresívnej a tiež neo-geo maľby do tvorby SF v americkom prostredí počas jeho exilu, bola zameraná výstava ‘80s in N.Y.C. Paintings & Objects, ktorú sme rovnako v galérii Art Capital realizovali v roku 2014.

Odhmotnené, konceptualizované a „afa- rebne“ typicky biele obdobie 70-tych rokov v živote a tvorbe SF pritom reflektovali hneď dve nedávne výstavy. Prvou bola vizuálne mimoriadne atraktívna, bielou energiou priam pulzujúca totálna inštalácia TRANZSCENDENTEAOQ 5.D., ktorú v roku 2012 pre Galériu Cypriána Majerníka v Bratislave inštaloval výnimočne ešte autor sám. V roku 2015 nasledovala opäť na pôde galérie Art Capital kurátorská výstava BIELA ONTOLOGIA TRANSCENDENCIA METAFYZIKA, ktorú – akoby tušiac blížiacu sa rozlúčku s umelcom – pripravila historička umenia Mira Keratová.

Dnes možno povedať, že dielo SF od 60-tych rokov až po jeho návrat z emigrácie späť na Slovensko v roku 1990 je pomerne bohato, hoci fragmentárne zmapované po výstavnej, obrazovej, ako aj interpretačnej stránke. Každú z menovaných výstav sprevádzal publikovaný katalóg, ktorý okrem reprodukcií diel spravidla obsahoval úvodnú štúdiu kurátora výstavy, prípadne viacerých autorov textov – odborníkov. Dlho očakávaná monografia autora sa preto stáva čím ďalej, tým viac reálnou a dostupnou v zmysle položených základov prvovýskumu, z ktorých je možné čerpať a nadstaviť im reliéfnejšía zároveň plastickejší obraz.

Obdobie po návrate z Ameriky až po nedávne roky, kým SF aktívne tvoril, bolo vnímané ako súčasť živej, metamorfnej umeleckej praxe, ktorú ešte nemožno uzatvárať pomyselnou deliacou čiarou umenovedného „ohliadania sa“. Žiaľ, touto čiarou sa stala faktická smrť autora v októbri 2015, faktické zastavenie, uzatvorenie tvorby v čase. Osobitne je nutné zdôrazniť to s ohľadom na imanentne procesuálnu povahu tejto final stage jeho tvorby, ktorá by inak zrejme nikdy nenašla svoj utopicky dokonalý a všeobsiahly tvar. Práve oň sa totiž SF posledných viac ako 20 rokov života a tvorby usiloval.

Výstava v galérii Art Capital prevzala svoj názov priamo z diela, ktoré môže slúžiť ako návod na čítanie celku tejto oblasti autorovej tvorby. Ono „spektrum farieb“ či presnejšie „farby skutočnosti“, ktoré SF zapájal naprieč rôznymi médiami svojich diel, ako aj obdobiami a fázami ich vzniku, predstavujú ideovú a súčasne výrazovú štruktúru tohto obdobia. Sú konceptuálnym a zároveň vizuálnym základom, podložím, princípom, ktorý ako energia preniká myslenie a kreativitu SF od 90-tych rokov až po koniec jeho tvorby. Fungujú dokonca aj v spätnom pohľade ako implementácia významu (spresnenie, aktualizácia) pre tvorbu staršieho vročenia.

Už v zrelšom ranom období (od polovice 70-tych rokov) SF narábal s koncepciou troch dimenzií ako oblastí života a poznania, v rámci ktorých štruktúroval a – možno povedať – aj interpretoval svoju tvorbu. Pôvodne tri dimenzie a tri farby, ktoré ich na vizuálnej úrovni reprezentovali, sa práve po návrate SF z emigrácie rozrástli do 7-stupňovej farebnej škály, odvodenej z oblasti ezoteriky a rôznych východných náuk o čakrách ako energetických centrách človeka. Inšpirácia alternatívneho druhu výkladu sveta a pozície človeka v ňom síce pochádzala zo skúsenosti slobodného sveta „za veľkou mlákou“ v 80-tych rokoch, no súbežne rezonovala s otvorením hraníc (aj náboženských) po roku 1989 v bývalom Československu.

Nebolo by primerané pokúšať sa zodpovedať otázku, aký vzťah mal SF k svetovým náboženstvám a spiritualite. Faktom však je, že práve takto nastavená optika výkladu diel by mohla pomenovať jednu z dôležitých čŕt jeho tvorby vôbec a napokon – aj tušenej umeleckej originality minimálne v kontexte stredoeurópskeho umenia. Bizarné „naježené“ objekty Oltáre súčasnosti z prvej polovice 60-tych rokov, asociatívna metóda poznávania vesmíru deklarovaná v grafickom cykle Asociácie z konca dekády, duchovno a nadzmyslovosť kódované v legendárnej inštalácii Biely priestor v bielom priestore z rokov 1973 – 1974, zvláštny spirit prítomný v početných amerických dielach a pod.

Podľa SF umenie nebolo ani tak nástrojom reflexie či istého vyjadrenia (sa), ako skôr formou poznania. V nadväznosti na výsostne konceptuálnu premisu splynutia umenia a života, ale aj vzájomného približovania oblastí umenia a vedy štruktúroval svoje dielo ako mnohozdrojové a v tomto zmysle obsahovo vrstevnaté. Spravidla kombinovalo a dávalo do súvislosti zdroje židovsko-kresťanskej tradície a alternatívnych učení (napr. ezoteriky), vedeckých výskumov a vlastného asociatívneho či empirického vnímania, univerzalizujúcich modelov (napr. filozofie) a osobnej skúsenosti života. Práve tento modus operandi sa stal charakteristickým pre posledné – finálne štádium kreativity SF po roku 1990.

Jeho cieľom bolo sprítomniť bohatosť, vrstevnatosť, ale i zložitosť sveta vo forme umenia – totálnej inštalácie či gesammtkunstwerk. Ako komunikačno-vizuálny nástroj tu poslúžili čakry – energetické centrá, ktorých zdroj sa nachádza v ľudskom tele a mysli (osobné, zmyslové), no svojím významom ho zároveň presahujú (univerzálne, nadzmyslové). Možno uvažovať aj o istom úsilí autora priblížiť a sprístupniť svoju „teóriu poznania“ prostredníctvom pomerne známej a populárnej alternatívnej vedy, ktorá jeho dielu zároveň ponúkla vizuálne riešenie – symbolickú farebnú škálu. Pôvodne 7-stupňové spektrum farieb sa neskôr po roku 2000 rozrástlo do autorskej 12-stupňovej škály, v ktorej sa systém energií rozšíril o metafyziku a duchovné sféry.

Azda najvýraznejším príkladom uplatnenia „farieb skutočnosti“ v umeleckej praxi SF je konceptuálna architektúra ateliéru na Snežienkovej ulici v Bratislave a neskôr (približne od roku 2005) aj plánovaného múzea v jeho rodisku – v obci Veľká Hradná. Oba priestory mali fungovať ako environment, ako istý typ obydlia, ktorého funkcie (symbolicky kódované vo farbách energií) mali zasahovať celú škálu potrieb človeka od rudimentárnych až po kontempláciu, transcendentno a nič. Prvý bratislavský projekt však už autorovi rozsahom nestačil a veľkosti toho druhého neskôr nestačilo zdravie ani finančné možnosti autora v posledných rokoch. Oba sa vzácne zachovali len v podobe „plan-project artu“, autorsky komentovaných tlačí, náčrtov, konceptuálnych kresieb a pod.

Napokon aj väčšina výstav SF po roku 2000 mala charakter prostredia s rovnakou ambíciou – vytvoriť „model sveta“. Možno pripomenúť najmä prezentáciu v česko-slovenskom národnom pavilóne na Bienále v Benátkach (2005) alebo vydarenú autorskú výstavu v bratislavskej galérii Tranzits názvom Up 300 000 km/s (2005 – 2006). Ak budúcnosť prinesie potrebu reinterpretovať gesammtkunstwerk SF, resp. pokúsiť sa priblížiť jeho nerealizovanej vízii, budú to zrejme rekonštrukcie práve týchto výstav, ktoré ponúknu cestu a metodické východisko. Ich dokumentácia môže slúžiť ako pôdorys či navigácia kurátorským kolektívom, postaveným pred neľahkú úlohu – opätovne inštalovať tento utopický monument bez účasti SF.

Výstava v galérii Art Capital si z priestorových a produkčných príčin nekládla tieto ambície. Chcela skôr vybrať a vzájomne usúvzťažniť kolekciu diel, ktoré spája ono „spektrum farieb“ a ktoré aj samy osebe vyjadrujú „teóriu poznania“, resp. model sveta podľa SF. Plechové rakety, ktorých predobraz nachádzame už v tvorbe 60-tych rokov, sú poňaté vo farbách energií a pomyselne priťahované smerom nahor – od pozemského k duchovnému. Asociujú vzlet a odpútanie sa, akési oslobodenie a poznanie nadzmyslového. Na sféru duchovna a spirituality vo väzbe na čakry rovnako odkazujú drevené pyramidálne objekty levitujúce v priestore. Vo svojom tvare prepájajú farby všetkých sfér do jedného harmonického celku a ich vrchol smeruje opäť symbolicky nahor v zmysle toku energií a povznášania vedomia.

Každé dielo je tu vecou osebe a neoddeliteľnou súčasťou celku zároveň. Všetky energie koexistujú, spolupôsobia a pulzujú na ceste k transcendencii. Vo vnímaní a porozumení tejto časti celoživotného diela SF pritom nemôže ísť o overovanie platnosti nastoleného modelu sveta. Klásť otázku, „či to skutočne sedí“, „či je tento autorský modelplatný“ z pohľadu objektivity, nemá prílišnú oporu už v povahe diela. Umenie SF chcelo byť subjektívno-objektívnym, a teda celistvo plnohodnotným. Chcelo byť „osobnou realitou SF“ a „objektívnou realitou“ súčasne. A hoci sa môže na pohľad javiť ako vedecké či lozo cké, je skôr empatické, senzitívne, asociatívne a najmä pulzujúce prenikavou energiou farieb.

A práve tu sa SF stáva originálnym nielen v kontexte európskeho, ale zrejme aj svetového umenia. Konceptuálne východisko dokázal funkčne spojiť s farebnou symbolikou a expresívnou vizualitou maľby, pričom tieto vytvorili bázu pre uhrančivý utopicko-energický model sveta, vyjadrený či už v architektúre priestoru, v inštaláciách a objektoch, v plošnej maľbe alebo skiciach. Presvedčivosť a sila výrazu tu nespočívajú v banálnej objektivite systému, ale naopak v dobrodružstve myslenia, poznania, kreativity a presahovania seba samého ako nutných podmienok života a umenia. Tkvie v dráždivej pochybnosti diváka o danostiach a objektivite tohto sveta, v pripustení možnosti inej reality.

Nina Vrbanová

Cena: 20,-EUR

katalóg je možné objednať na našich e-mailových adresách