AŠOT HAAS - MARTIN SEDLÁK: ZA HRANICAMI GEOMETRIE

Ašot HAAS (1981) študoval v rokoch 2000 – 2007 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas štúdia prešiel viacerými ateliérmi (dizajn, sklo, socha, objekt, inštalácia), kde získal skúsenosti v technológii jednotlivých výtvarných odvetví. Súčasne tým aj potvrdil svoj zmysel pre experiment a hľadanie nových technologických možností a postupov vo výtvarnom umení. Medzioborové skúsenosti napokon sústredil na oblasť práce so sklom. Dnes patrí medzi jedinečné osobnosti sklárskej tvorby. Túto tradičnú oblasť rozšíril o nové možnosti práce jednak v oblasti samotného narábania so sklom a jednak o nové technologické postupy aplikáciou digitálnych médií i materiálových inovácií. Predovšetkým objavne narábal s tabuľovým sklom, plexisklom, optickým sklom, grafikami na skle i 3D technológiami. Ašot Haas na jednej strane pokračuje v línii sklárskych technológií využívajúcich klasické geometricko-optické kvality a súčasne ich obohacuje o nové technologické poznatky, čím dosahuje mimoriadne vizuálne výsledky.

Súčasnú prezentáciu možno považovať za prehľad rôznorodých procesov Haasovej tvorby v jej vrcholných tvorivých kreáciách. Obsahuje reliéfne maľby, sklené (akrylátové) objekty, objekty z tabuľového optického skla, grafiky realizované na skle resp. plexiskle i objekty z optického skla. V tvorbe badať prístup sofistikovaného inžinierstva, ktorý aplikuje nové postupy techník evolučného programovania. Popri určujúcom technologickom procese, je dôležitá estetická koncepcia, ktorá má v tvorbe Ašota Haasa rozhodujúcu úlohu a ktorej sú jeho experimenty odozvou. Výtvarný program vychádza z estetiky konštruktivizmu a jeho odvetví využívajúcich optické štruktúry. Haas ich rozpracoval v sklených (akrylátových) objektoch, napr. séria O in O, kde môžeme sledovať rozdielnosť použitých technológií, od sklených objektov po 3D technológie. Prevládajúcim estetickým prvkom je moiré efekt založený na premene vizuálnych štruktúr na základe pohybu diváka. S efektom pasívneho pohybu Haas majstrovsky narába v plošných (grafika – séria Target, reliéfy) i priestorových prácach (I love moiré). V kontexte celej tvorby má základný význam narábanie so svetlom. Priestorové objekty i plošné práce rátajú s účinkom svetla, jeho rozkladom, lomom i odrazom svetelných lúčov, ktoré opticky dotvárajú finálny obraz diela, napr. Diamond, optické sklo.

Martin SEDLÁK (1978) študoval v rokoch 1998 – 2005 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Ivana Csudaia. Už počas štúdií získal Cenu kritiky na Bienále grafiky v Banskej Bystrici (2002) a v roku absolvovania Essl Award udeľovanú galériou Sammlung Essl mladému výtvarníkovi za inovatívnu svetelnú inštaláciu. Stal sa vedúcou osobnosťou mladej generácie. Vtedy svojím smerovaní jasne naznačil, že jeho záujem ďaleko prekračuje hranice maľby. Od racionálneho myslenia odvíja svoj výtvarný jazyk charakterizovaný jednoduchou, presnou a jasnou formou a dôsledným prevedením. Technické postupy a materiály ktoré netradične používa v umení sú známe skôr zo sveta reklamy a jej technológií (neóny, lentikulárna tlač, chromelook, elektroluminiscenčný kábel). Minimalizmus výtvarnej formy vychádza zo základných geometrických útvarov, kruhu, štvoruholníka a ich modifikácií v súčinnosti s prácou so svetlom. Svetlo je určujúcim fenoménom, ktorý formu nielen oživuje, ale doslova jej danú prísnosť transformuje do magických až transcendentálnych polôh. Touto koncepciou Sedlák potláča primárne racionálno a v divákovi vyvoláva pocity jedinečnosti zážitku.

Aj keď priestorové inštalácie, ktoré často modifikuje in situ, nemôžu byť súčasťou výstavy, napriek tomu, prináša bohato diferencované možnosti práce so svetlom. V základe sa jedná o niekoľko možností: použitie priameho svetla v prípade objektu Neon Chair. Je to pozoruhodná interpretácia tejto témy konceptuálne spracovanej J. Kossuthom. Svetlo reflexné, ktoré vytvára fiktívny pohyb, napr. Metalický kruh a rozpohybovaný svetelný kontrast v diele Flag, docielený lentikulárnou tlačou. Špecifickú prácu so svetlom aplikuje v grafickej tvorbe založenej na kontraste čiernej a bielej. Jednoduchá kruhová forma má v grafike veľmi bohaté riešenia od základného kontrastu bielych kruhov na čiernom pozadí, ich vzájomné prekrývanie, posuny či rozfázovanie kružníc vyvolávajúce pohyb. Inde pohyb docieľuje deformovaním kružníc meniacou sa dynamikou ich priemeru. Pri grafike treba pripomenúť, že ich tlačí v minimálnom náklade dva tri kusy a niektoré sú unikáty.

Eva Trojanová

Cena: 5,-EUR
katalóg je možné objednať na našich e-mailových adresách

Uverejnené 17.05.2016