JOZEF JANKOVIČ - KRESBY/SOCHY

Kresby Jozefa Jankoviča sú archívom dôležitých výtvarných nápadov. Prevažne sochárskych, ale ich autor tie nápady inšpirujúco rozvíja aj v médiách grafiky a maľby. Predovšetkým však sú kresby Jozefa Jankoviča výtvarnými artefaktami s ambíciou, ale aj potenciou rozvíjať umelecký projekt.

Z uvedeného hľadiska je každá kresba Jozefa Jankoviča začiatkom cesty, na ktorej autor prevádza prieskum priestoru, ale aj prieskum svetelných podmienok pre odhad najrôznejších perspektívnych skrátení a iných divov zobrazenia (symbolickej) skutočnosti. Alebo odhaduje vnútornú energiu otvoreného dialógu teplých a studených farieb, alebo zakladá ironickú dišputu jednoznačne geometrických tvarov s expresívnou nástojčivosťou fragmentarizovaného sveta desiatok a stoviek jankovičovských Figúr s bremenom.

Jozef Jankovič pripravil pre prítomnú výstavu výber z kresieb z 80. a 90. rokov 20. storočia a o čosi väčší konvolut kresieb vytvorených v ostatných dvoch rokoch. Tematické zameranie tohto výberu zdôrazňuje motívy ohrozenia, manipulácie, deštrukcie (Dutý valec, Červené bremeno, Sendvič, Sediaca figúra s lebkou, všetky 2014), ale výber rovnako zdôrazňuje jankovičovské nesentimentálne a groteskné riešenie spomenutých existenciálnych tém. Pravda, až pri nezvyčajnej montážovej inštalácii autorom zoradených kresieb do kompozícií z dvanástich či šestnástich kresieb si uvedomíme, kam nás môžu posunúť Jankovičove variácie na danú tému. Totiž kompozičný celok natesno k sebe priradených kresieb jednoznačne podčiarkuje zvrstvenejšiu tvárnosť variačných premien. Premien existenciálnej reflexie sveta.

Aktuálny výber Jankovičových kresieb má zvláštny vzťah k jeho bohatej kresbovej žatve z 50. rokov 20. storočia. Už som o tom konvolute kresieb uvažoval aj napísal ako o svojskom spôsobe, ktorým sa mladý adept umenia zorientoval v modernom i aktuálnom umení vo svete. V neradostných časoch zazipsovanej krajiny sa ním jednoducho prekreslil. Nepochybne tie kresby predstavovali aj vtedy zásobník nápadov aj hľadanie cesty osobitnej štylizácie zjednodušených foriem, rovnako aj základ experimentovania i transkripcie do iného média, inak povedané: inšpiratívne základy precíznej analytickej práce.

Nazdávam sa, že v súvislosti s prítomnou výstavou má význam spomenúť aj rozsiahly súbor Projektov monštruóznych megastavieb na prevádzkovanie socialistických absurdností. Príklad za ostatné: Projekt konsolidačného priestoru (1972). Tušová kresba stiesneného interiéru, v ktorom by sa mali jarryovsky premyškovať mozgy nakazené liberalizmom, doplnená verzálkami napísanou obsiahlou legendou z rodu ubuovského hulvátstva i očisťujúceho sarkazmu. Nezabudnime, že to bola práve groteska, ktorá Jozefovi Jankovičovi výrazne uľahčila preputovať každodennou absurditou či každodenným zúfalstvom 70. rokov 20. storočia. Čiže vďaka ironickému odstupu od praktík reálneho socializmu a ozaj slobodnej imaginácii.

A nepochybne mal spomínaný súbor kresieb Projektov určitý vplyv aj na kompozičné riešenie nasledujúcich kresieb Jozefa Jankoviča. Myslím na precíznu linku, názornú vizualizáciu originálnych sklopených pohľadov, použitie nadhľadovej orientácie pomocou tzv. kavaleristických pohľadov, na všetko to, čo prešlo do spôsobu narácie Jankovičovej kresby a znásobilo špecifický spôsob humoru, humoru plného ozdravujúcej irónie. Na záver si dovolím zopakovať, že kresby Jozefa Jankoviča sú archívom dôležitých výtvarných nápadov a sú aj počiatočným konceptuálnym gestom niektorých jeho realizácií a predovšetkým sú suverénnymi artefaktami s ambíciou ale aj potenciou rozvíjať umelecký projekt.

Juraj Mojžiš

Cena: 5,-EUR
katalóg je možné objednať na našich e-mailových adresách

Uverejnené 15.10.2015