Fila Rudolf

Biografia

Narodil sa 19. 7. 1932 v Příbrami (Česká republika), zomrel 11. 2. 2015 v Bratislave. V rokoch 1952 – 1958 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch). O roku 1959 začal učiť, najskôr externe, neskôr na plný úväzok, na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V roku 1962 sa zúčastnil na 3. výstave Skupiny Mikuláša Galandu, čo obe strany neskôr považovali za omyl. V roku 1963 sa stal členom brnianskej skupiny Parabola (založil ju V. Zykmund). V roku 1964 sa zúčastnil na prvej verejnej výstave skupiny Bratislavských konfrontácií (Čunderlík, Jankovič, Kočiš, Ovčáček, Urbásek a iní), ktorá bola zameraná na štrukturálnu abstrakciu – informel. Odvtedy je R. Fila považovaný za výtvarníka, ktorý sa celoživotne a najdôslednejšie venoval abstraktnej maľbe. V roku 1972 mu bolo pozastavené členstvo v Zväze výtvarných umelcov. Žije a tvorí v Bratislave.

Tvorba

Rudolf Fila je považovaný za výborného a osobitého maliara – filozofa, rozhľadeného v dejinách umenia a schopného pretransformovať tieto znalosti do výtvarného diela. Jeho tvorbu vystihujú najlepšie jeho vlastné slová: „Človeka musí uspokojovať tvorenie, nie vytvorené“ alebo „Proces tvorby sa stáva cieľom“. V procese tvorby využíva R. Fila rýdzo maliarske prostriedky, znalosti o technike maľby, prejavujúc extrémny cit pre farbu, abstrahujúc od konkrétnych tvarov. Výsledkom tohto prístupu R. Filu k maľbe je „iné umenie“, v ktorom sa prejavuje spojenie expresionistickej a rýchlej gestickej maľby s premysleným meditatívnym prístupom. Počnúc 60-tymi a končiac 90-tymi rokmi 20. storočia každé nové desaťročie R. Fila prejavoval schopnosť začínať odznova, s novými témami a technikami, vždy to však robil výnimočne kvalitne a osobitým spôsobom. Preferuje pritom dva základné motívy – ženské telo a históriu umenia. Začiatkom 60-tych rokov bola tvorba R. Filu ortodoxne abstraktná, i keď v niektorých dielach ešte možno viac tušiť, ako vidieť pozostatky figúr. Ako azda jediný zo skupiny Bratislavských konfrontácií dlhodobo a dôsledne tvoril diela označované ako lyrická či štrukturálna abstrakcia (informel). R. Fila mal bohaté znalosti o vnútorných zákonitostiach farieb a cit pre kompozíciu, a tak sa sústredil na expresívnu gestickú maľbu. Jeho obrazy sú osobité zložito komponovanými štruktúrami farebných vrstiev. V tomto – najväčšmi cenenom – období, R. Fila kombinoval rôzne techniky, najmä oleje na plátne a gvaše a tempery na papieri. V 70-tych rokoch sa u R. Filu ešte zvýšil počet premalieb vlastných a iných diel, ktoré začal realizovať už počas 60-tych rokov. Rôzne gestické zásahy, najmä do kópií diel starých majstrov, vyvolali úplne novú interpretáciu pôvodného diela. Išlo o zámerné riešenie dichotómie konkrétneho a abstraktného, vytvárajúc dialóg s dejinami výtvarného umenia. V prvej polovici tohto desaťročia maľoval aj rôzne obrazy, ktoré nazýval „Pocta.......“ konkrétnemu majstrovi, ktorému tak vzdával hold za jeho tvorbu. Začal maliarsky zasahovať aj do kníh (voľné listy, ilustrácie atď.), kalendárov a ročeniek. Tieto zásahy nazval „kamufláž“ a neskôr „intervencia“. V 80-tych rokoch začal vytvárať obrazy s nezvyčajnými veľkými detailmi nezvyčajných výrezov ženského tela, ktoré nazval „telovky“. Sú založené na vrstvovom spôsobe maľby, v ktorých na prvú vrstvu dokonale namaľovanej časti ženského tela R. Fila domaľúval abstraktné tvary. Tým výsledné dielo získavalo osobitý – filovský – výraz. V porovnaní so 60-tymi rokmi výrazne stlmil rukopisné gesto a sústredil sa na meditatívny spôsob výtvarného vyjadrenia. Tento typ námetu a spôsobu maľby prevažuje u R. Filu aj v nasledujúcich desaťročiach až do súčasnosti.