Ovčáček Eduard

Biografia

Narodil sa 5. 3. 1933 v Třinci, žije v Ostrave. V rokoch 1958 – 1963 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Matejka). Od roku 1958 sa formovala skupina študentov, ktorej členovia sa stretávali a diskutovali o modernom, najmä však abstraktnom (nefiguratívnom) výtvarnom umení. Často sa stretávali v ateliéri o niečo staršieho Mariána Čunderlíka, ktorý sa stal ich prirodzenou autoritou. V roku 1961 bol E. Ovčáček jedným zo zakladajúcich členov neformálneho združenia výtvarníkov Bratislavské konfrontácie (okrem neho Čunderlík, Fila, Jankovič, Kočiš, Urbásek a ďalší), zameraného na abstraktné umenie. V roku 1964 sa presťahoval do Ostravy. V roku 1967 sa stal členom Klubu konkrétistov, umelcov zameraných najmä na geometrickú a konštruktivistickú tvorbu. V roku 1968 jasne ukázal svoj občiansky postoj sériou reliéfov z nábojníc s názvom Srpnové intermezzo. V roku 1984 sa musel pod tlakom vysťahovať z ateliéru v Ostrave a prihlásil sa na pobyt v Prahe, v roku 1988 podpísal Chartu 77. V roku 1991 sa opäť vrátil do Ostravy, kde žije a tvorí aj v súčasnosti.

Tvorba

Eduard Ovčáček má významné postavenie vo vývoji slovenského výtvarného umenia – aj keď dlhodobo žije a tvorí v Ostrave. Po prvé, lebo začiatkom 60-tych rokov 20. storočia bol výrazným účastníkom výtvarnej revolty na Slovensku, založenej na výtvarnej moderne a dobovej aktuálnosti. Po druhé, lebo je aj v súčasnosti azda najčastejšie vystavovaný český výtvarník na Slovensku. Všeobecne sa dá povedať, že Ovčáček bol vždy pri niečom novom a dôležitom, a navyše, vždy bol medzi prvými. Už v roku 1963 sa u Ovčáčka začal prejavovať jeho celoživotný výtvarný program, uplatnenie písma a znaku vo výtvarnom diele (lettrizmus). Najskôr formoval grafémy (písomné symboly) v drevených plastikách, prepaľovaných kolážach alebo ich vtláčal do materiálových grafických matríc. Ovčáček bol a je bytostný grafik, ktorý grafickú techniku technologicky inovoval prakticky po celý umelecký život. Od polovice 60-tych rokov začal uprednostňovať racionálnu (geometricko-konštruktivistickú) skladbu výtvarných diel, ale dokázal ju prepojiť s grafémami, a tak zostal verný aj lettrizmu. Autorsky originálne vytvoril geometrické priestorové štruktúry (geometrické plastiky), ktoré nazýval „architektóny“. Významné sú aj jeho reliéfy s názvom Srpnové intermezzo. Jeho drevené reliéfy sú rovnako originálne a v česko-slovenskom výtvarnom priestore výnimočné. V roku 1968 E. Ovčáček, ako jeden z prvých, začal pracovať technikou serigrafie, vtedy vo svete veľmi aktuálnej. Od roku 1970 rozvíjal grafický cyklus prác, ktoré nazval „grafo-ready-mades“. Originálne sú v tom, že do diel zakomponoval nájdené objekty, pôvodne určené na úplne iné použitie. Začiatkom 80-tych rokov začal E. Ovčáček rozvíjať ďalší samostatný umelecký program – prácu s papierom. Dovtedy papier plnil len funkciu podložky (práce na papieri), teraz sa Ovčáčkom ručne vyrobený papier stáva súčasťou diela na báze „senzibility papiera“. V druhej polovici 80-tych rokov ho zaujala technika frotáže, technologicky pomerne jednoduchej, ale výsledkom veľmi zaujímavej výtvarnej techniky. V prvej polovici 90-tych rokov otvoril E. Ovčáček ďalšiu významnú tematiku s názvom „staronové znaky“. Predtým ho fascinovali len písmená latinky, teraz ich obohatil o medzinárodný kontext. Vytvoril univerzálny vizuálny jazyk. V druhej polovici 90-tych rokov začal uplatňovať úplne novú technológiu, do serigrafie dokázal fotograficky preniesť konkrétne dielo z minulosti, to isté urobil inak a s dôrazom na iné aspekty. Ak niekedy Ovčáček inovoval štrukturálnu grafiku a serigrafiu, tak je od roku 2002 zasa nositeľom novej grafickej techniky. Prepojením počítačového spracovania naskenovaného obrazu a jeho ďalšou transpozíciou do sieťotisku výtvára nový typ grafickej tvorby – digitálnu grafiku.