Želibský Ján

Biografia

Narodil sa 24. 11. 1907 v Jabloňovom, zomrel 13. 11. 1997 v Bratislave. V rokoch 1930 – 1933 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (prof. Hofbauer) a v rokoch 1933 – 1936 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Nowak). Po skončení školy zostal žiť v Prahe, v roku 1937 vystavoval na výstave slovenského výtvarného umenia v New Yorku. Počas okupácie žil v Prahe. Od roku 1945 bol členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V rokoch 1946 – 1952 pôsobil ako profesor na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 1952 začal dlhodobo pôsobiť ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (do roku 1979).

Tvorba

Želibský nezmazateľne patrí medzi „pražskú vetvu“ Generácie 1909 (Majerník, Nevan, Matejka, Nemes, Bauernfreund, Mudroch a Hoffstädter), ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Celoživotným východiskom Želibského tvorby bol príklon k racionalite motívu a jej spracovania bez ohľadu na jeho tematické a štýlové premeny. Želibský sa nepokúšal o prehodnotenie reality, ale predovšetkým o jej maliarske stvárnenie, aj keď ani on vo zvolenej racionalite nikdy nebol úplne dôsledný. Počas študentských rokov (približne do roku 1937) hlavným motívom Želibského tvorby boli dedinské motívy, ľudová tematika, maliarsky spracovaná prevažne lyricko-poetickým stvárnením vidieckej reality. Od roku 1937 začali v jeho tvorbe prevažovať mestské motívy (kaviarne, cirkus, divadlo, záhradné koncerty atď.). Približne od roku 1939 sa hlavným námetom jeho tvorby stala predvojnová situácia (utečenci, poplachy) spracované s výraznou redukciou farebnej škály. Od začiatku 40-tych rokov obmieňal mestské a dedinské témy. Vrcholom Želibského tvorby boli diela z 30. a 40. rokov. Počnúc 50-tymi rokmi sa začal jej postupný, ale zreteľný degres. Popri technike olejovej maľby Želibský čoraz viac uplatňoval techniku pastelu, v ktorej dosiahol vysokú kvalitatívnu úroveň.