Narodil sa 12. 1. 1919 v Nových Zámkoch, zomrel 13. 5. 2004 v Bratislave. V rokoch 1938 – 1943 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aba-Novák a prof. Kontuly). V roku 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta (medzivojnová avantgarda). V rokoch 1949 – 1952 bol asistentom Ľ. Fullu na VŠVU. Zmeták si často organizoval dlhodobé maliarske pobyty – v roku 1947 uskutočnil prvú študijnú cestu do Talianska (Cefalu, Rím, Subiaco atď.), v roku 1948 dlhodobý maliarsky pobyt na Gemeri (Šivetice), v rokoch 1950 – 1953 pravidelné cesty na Oravu (Rabča, Zázrivá), 1954 – 1955 do Košíc, 1957 – 1961 na Červený Kameň. Od roku 1970 realizoval pravidelné maliarske návštevy v Košiciach vrátane Východoslovenských železiarní. Zmeták bol dlhodobý a významný zberateľ diel výtvarného umenia počnúc 16. storočím až po súčasné umenie. Svoju zbierku nezištne daroval Galérii umenia v Nových Zámkoch.
Ernest Zmeták sa v prvej polovici 50-tych rokov 20. storočia stal prirodzenou autoritou, rešpektovanou staršou i nastupujúcou generáciou výtvarníkov, ktorí sa vzopreli doktríne socialistického realizmu. Toto postavenie si udržiaval po celý život. Pre Zmetákovo výtvarné dielo je typická disciplinovanosť a strohá logika pevných a čistých tvarov. V obrazovej výstavbe potláčal emotívnosť a kládol dôraz na racionálnosť a faktografickú presnosť. Zmetákova racionalita však nebola chladne rozumová, ale ani výlučne citová. Zmeták zostal verný realite ako východisku zobrazenia, nie však realite, ktorú by len opisne výtvarne stvárnil. Vecný prístup k spôsobu výtvarného zobrazenia v maľbe sa vzťahuje na všetky Zmetákove obľúbené motívy – krajinu, architektúru, figúry, portréty, autoportréty, akty i kvetinové zátišia. Zmeták bol aj vynikajúci kresliar a grafik. V grafickej tvorbe, ktorej sa venoval najmä v 40-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, predovšetkým technikou drevorezu, využíval expresívnejšie a lyrickejšie prístupy ako vo svojej maliarskej tvorbe. Mnoho Zmetákových diel, najmä s motívom krajiny a architektúry, vznikalo pri dlhodobých pobytoch na Slovensku a v Taliansku. Možno hovoriť o celoživotnom slovenskom a talianskom motíve. V zobrazovaní slovenskej krajiny uprednostňoval monumentálny a racionálny pohľad, v dielach zobrazujúcich taliansku krajinu volil skôr detailnejší a citovejší prístup.