Narodil sa 28. 7. 1932 v Ostrave-Zábřehu, zomrel 14. 7. 1988 v Drábsku. V rokoch 1951 – 1956 pôsobil ako vojak z povolania v československej armáde. V rokoch 1958 – 1964 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Matejka, prof. Hložník). Na škole sa zoznámil s J. Jankovičom, J. Kočišom (s E. Ovčáčkom sa poznali už predtým a vytvorili celoživotné osobné i umelecké priateľstvo). Diskusie o modernom umení vyústili do založenia neformálneho zoskupenia Bratislavské konfrontácie. V roku 1961 sa uskutočnila ich prvá neverejná výstava a Miloš Urbásek sa zúčastnil na všetkých nasledujúcich výstavách tejto skupiny. Súčasne však vystavoval aj s brnianskou skupinou Parabola. Po skončení školy sa natrvalo usadil na Slovensku a zriadil si ateliér v Bratislave. Od roku 1966 začal spolupracovať s A. Mlynárčikom pri rôznych performanciách a spoločných výstavách. Prostredníctvom A. Mlynárčika sa zoznámil s významným francúzskym teoretikom umenia P. Restanym. V tomto období sa taktiež zoznámil a neskôr dlhodobo spolupracoval aj s H. P. Riesem, významným západonemeckým výtvarným kritikom.
Miloš Urbásek patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasného slovenského výtvarného umenia, ktorému sa už v počiatkoch jeho tvorby podarilo etablovať aj v zahraničí (najmä v SRN). Významnú časť svojej tvorby venoval písmenu, resp. číslici, avšak nie ako protagonista ortodoxného lettrizmu. Písmo vnímal ako symbolizujúci znak, ktorý neustále moduloval a varioval. Najvhodnejšia forma vyjadrenia týchto postupov sa pre M. Urbáska stala rozmnožiteľnosť a seriálnosť – hlavné atribúty grafiky. V prvom období študentských rokov (1959 – 1963) sa tvorba M. Urbáska sústreďovala na informelovú „čistú maľbu“ s monochrómnym farebným akcentom a štrukturálnu grafiku, vytváranú z netradičných grafických matríc. V tomto období však vytvoril aj viacero koláží a muchláží. Od roku 1963 sa jeho tvorba čoraz viac racionalizuje, geometrizuje a lettrizuje, spontánnosť a náhodnosť ustupuje matematickej presnosti. Od roku 1967 sa v jeho tvorbe písmeno redukuje a „rozbíja“ na jeho prvky. V rokoch 1966 – 1967 vytvoril rozsiahly cyklus s jediným znakom O, ktorý sa dá čítať ako písmeno O alebo číslica O (nula). V roku 1969 už z písmena zostávajú len jeho čisté úseky, zväčša kruhové segmenty ako častice (mikrodetaily) rozloženého absolútneho tvaru alebo priamky, ukotvené do dokonalej, intenzívnej farebnej plochy. V tomto období sa M. Urbásek sústreďoval najmä na tvorbu koláží a monotypií, ale aj grafiky tvorenej leptom a maľby latexom na plátne. Pre obdobie 70. rokov bolo v tvorbe M. Urbáska charakteristické variovanie rôznych, tvarovo presných elementov (najmä kruhov, štvorcov a polkruhov) a ich zostavovanie do celkov, ktoré významný výtvarný teoretik J. Valoch označil za „kombinatorické obrazy“. Vytváral ich prevažne technikou serigrafie a maľby akrylom – vhodnými technológiami pre jednoduché a čisté geometrické tvary. Koncom 70. a v prvej polovici 80. rokov sa M. Urbásek začal vyjadrovať najmä olejovými pastelmi, v ktorých - minimalistickým geometrickým členením od seba oddelených plôch -hľadal horizontálne, vertikálne a diagonálne súvislosti medzi nimi. Záverečné obdobie jeho tvorby, po dlhom období presnej tvarovej artikulácie, je zasa charakterizované abstraktnou maľbou s prevažujúcou monochrómnou, najmä bielou farbou vyvolávajúcou asociácie s jeho úplne ranou informelovou tvorbou.