Šimerová-Martinčeková Ester

Biografia

Narodila sa 23. 1. 1909 v Bratislave, zomrela 7. 8. 2005 v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1927 – 1932 študovala na Academie Julian, Academie de l´art moderne (prof. Leger, prof. Exterová a prof. Ozenfant) a neskôr na súkromnej maliarskej škole Alexandry Exterovej v Paríži. V roku 1932 sa vydala za prof. Šimeru a usadila sa v Bratislave. V roku 1939 odišla so svojím manželom do Protektorátu a žila v Plzni, po jeho násilnej smrti v roku 1943 začala žiť v Prahe. V roku 1946 vstúpila do Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a stala sa predsedníčkou Bloku slovenských výtvarníkov. V roku 1947 sa vydala za JUDr. Martinčeka. V roku 1951 bola, spolu s manželom, donútená vysťahovať sa na Liptov. Od roku 1954 žili v Liptovskom Mikuláši. Získala mnohé slovenské ocenenia, azda najvýznamnejšie je však najvyššie francúzske štátne vyznamenanie v oblasti umenia.

Tvorba

Ester Šimerová-Martinčeková je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jej dielo je mimoriadne výtvarne kultivované. Od väčšiny generačne blízkych výtvarníkov sa odlišovala v dvoch základných rovinách. Narodila sa v meste, vo finančne zabezpečenej rodine a celé štúdiá maliarstva absolvovala v renomovaných školách v Paríži. Mimoriadne kvalitná maliarska príprava a výnimočný talent z Ester Šimerovej-Martinčekovej vytvorili maliarsku legendu s priliehavým názvom „prvá dáma“ slovenského výtvarného umenia. Už počas štúdií v Paríži vytvorila niekoľko významných diel, ktoré sú dnes najmä v zbierke Slovenskej národnej galérie (Šedivé zátišie, Šachová kompozícia, Prístav v Dieppe, Zátišie, Kvarteto, Hrozno atď.). V 30-tych rokoch 20. storočia vytvorila ďalšie výnimočné diela, Vtáci nad horami, Zátišie s lastúrou, Plachetnice atď. Protektorátne obdobie, najskôr v Plzni a potom v Prahe, bolo pre Šimerovú-Martinčekovú veľmi ťažké. Ale aj tam vytvorila mimoriadne diela, napr. Hlava z gréckej mince a Hlava barbara. Mala všetky predpoklady etablovať sa na pražskej výtvarnej scéne, ale rozhodla sa vrátiť na Slovensko. V prvej polovici 50-tych rokoch 20. storočia Šimerová-Martinčeková – pod vplyvom politického a spoločenského tlaku – opustila olejomaľbu a živila sa dielami na objednávku. Neskôr maľovala liptovskú prírodu, najskôr detailne (stromy, les a potoky), neskôr abstraktne. V 60-tych rokoch sa začalo jej ďalšie tvorivé vzopnutie, ktoré trvalo až do konca 90-tych rokov. Pokiaľ fyzicky mohla, maľovala abstraktne a civilisticky ladené figurálne cykly (Chodci, Hudobníci), cykly francúzskych kráľov a kráľovien, abstraktne namaľované cykly záhrad, potokov atď. Absolútne výnimočná bola v maľbe a vyrývaní štukových objektov, nazývaných Kamey (vytvorila ich 57), pri ktorých sa inšpirovala poéziou, resp. interpretovala básne Saint-John Persea. Ester Šimerová-Martinčeková vytvorila pomerne veľký počet koláží, najmä s motívom záhrad a zátiší. V tejto výtvarnej technike dosiahla taktiež výnimočnú kvalitu.